Nebola to zbytočná námaha. Výsledkom spolupráce je film No Other Land, ktorý bol koncom februára uvedený a ocenený na 74. berlínskom filmovom festivale Berlinale ako najlepší dokumentárny film. A jeho tvorcovia bleskovo roznesení na kopytách ako „antisemiti“.
Film, ktorý svojím spôsobom vznikal ako časozberný materiál, priamo dokumentuje demolačné akcie izraelských buldozérov a armády v palestínskych dedinách Masafer Yatta v roku 2019. Ocenenie prebrali Yuval Abraham a Basel Adra. Počas záverečnej ceremónie na otázku, ako budú oslavovať víťazstvo na Berlinale, Basel Adra odpovedal, že „zložito“, pretože desaťtisíce jeho krajanov sú bez väčšieho vzopretia medzinárodného spoločenstva a ostentatívneho mlčania mnohých médií vraždení a ďalších buldozéry vyháňajú ako dobytok.
A Yuval Abraham pripomenul, že zatiaľ čo on podlieha civilnému právu a má právo sa pohybovať, kde chce, Basela sa týka vojenské právo a je uväznený na Západnom brehu Jordánu. Posolstvom tvorcov bolo jednoznačné: „okamžité prímerie, ukončenie apartheidu, okupácie“, ako aj výzva pre nemeckú vládu prestať dodávať Izraelu zbrane. Čo je najpodstatnejšie, film ani náhodou nevznikol na podnet udalostí nasledujúcich po teroristickom útoku 7. októbra, ale ako obraz desaťročia trvajúcej a medzinárodne tolerovanej nespravodlivosti.
Okrem okamžitých reakcií mnohých Abrahamových „kompatriotov“ na sociálnych sieťach, ktorí by ho najradšej rituálne použili ako „potravu pre Hamas“, muselo prísť aj na oficiálne pokarhanie. Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Prosor si zobral na paškál vedenie festivalu, ktoré „pod rúškom slobody prejavu a umenia oslavuje antisemitizmus“. Preventívne sa ozvalo aj vedenie mesta Berlína, aby preskúmalo, či komisia „dostatočne prihliadla na široké spektrum názorov, a ak nie, prečo“.
„To, čo vnímate ako antisemitizmus,“ zareagovali právnici Yuvala Abrahama, „bude zrejme skôr túžba po rovnosti, než nenávisť k Židom.“ A samotný izraelský režisér si nekládol servítku pred ústa, adresujúc svoje rozhorčenie servilnosti berlínskej radnice: „Považujem za mimoriadne poburujúce, že nemeckí politici v roku 2024 majú drzosť zneužívať pojem antisemitizmus proti mne. Ak má byť toto reakcia na vinu za holokaust, tak vašu vinu nechcem.“
Odvaha Yuvala Abrahama vyvoláva obdiv. A niet pochýb, že si nejeden z nás, ktorí si to myslíme, pripomenul klasickú myšlienku Zygmunta Baumana o tom, že by bolo chybou, a to v záujme budúcnosti celého ľudstva, vysvetľovať holokaust len ako jav nevyhnutne jednorazový, neopakovateľný a viazaný len na židovskú skúsenosť počas druhej svetovej vojny. Znamenalo by to pohodlne akceptovať, že sa niečo podobné nemôže zopakovať nikomu inému ako Židom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.