Aplauz po jeho reči bol podľa niektorých obrovský, podľa iných rozpačitý. Otázkou však nie je sila aplauzu, ale to, či sme takéto paušálne očisťovanie vôbec potrebovali. A prečo sa naň podujal tvorca, ktorý by sotva bol výnimočným umelcom, ak by zobrazoval svet a jeho obyvateľov, ich zoskupenia, potreby, každodenné aj sviatočné zvyky schematicky a bez uznania ľudskej rozmanitosti? Nechce sa veriť, že nepeknú paušalizujúcu predstavu o národe za riekou Morava predpokladal od prítomného umeleckého spoločenstva, aj keď je pohodlná a pasujúca do unáhleného sveta.
Umelecké dielo vychádzajúce z polarizujúcej či čierno-bielej optiky by nestálo za potlesk. Nestálo by za nič. Takúto optiku však v politických diskusiách a hodnoteniach trpíme takmer denne. Časová tieseň praje paušalizujúcim schémam, kategorizovaniu a stereotypom možno viac ako inokedy.
Hyperboly o zlovôli schválenej novely Trestného zákona vystriedali hyperboly o reflexii zahraničnej politiky vlády. Interpretační majstri z radov opozície pohotovo vykresľujú odpudivý obraz, ktorý má politika vlády v očiach zahraničia, a rozvíjajú drámu strácania dôvery a upadania do medzinárodnej izolácie.
Úzkosti z toho, že nás svet neprijíma, ba odvrhuje, aké sa nás zmocňovali v 90. rokoch, sa zatiaľ masovo nedostavujú. V tých neistých časoch bolo zahraničné zrkadlo takmer základ našej sebaúcty, no silu tvarovať naše názory a plány už asi stratilo. Podobnosť rétoriky súčasnej opozície s tou, ktorá kedysi desila, je pre staršiu generáciu skôr fraškou, rozpoznaným rétorickým fígľom. Už tuší, že obraz v zrkadle môžu tvoriť svedectvá z druhej či tretej ruky a selektívne zdroje. Kolená neroztrasie ani priame „no, no, no“ od vlády staršieho brata, ktorá posiela za dvere tú našu pre iné názory na cesty k mieru.
Mať iný názor v demokracii nie je prečin a že odpoveďou naň by mal byť rešpekt a vypočutie si dôvodov. Vrátim sa k Českému levovi 2024. Za celoživotnú tvorbu bol ocenený výnimočný kameraman Vladimír Smutný. V krátkom profile rozprával aj o svojom vzťahu k čiernobielemu filmu. Umožňuje čarovať so svetlom a vzdialiť sa od reality. Nie je nič krajšie ako vzdialiť sa od reality, povedal.
Smutného slová môžeme preniesť aj na čierno-biele hodnotenie spoločenského a politického diania. Krásou nás síce neoblaží, ale od reality nás vzďaľuje rovnako ako čiernobiely film. Od reality a od seba navzájom. Obratne zvolené slová a frázy rozdeľujú, vyvolávajú nedôveru, zášť. Čierno-biele kategorizovanie niektorých povznáša pocitom lepších ľudí a martýrov vrhnutých nepriazňou osudu do tohto regiónu. Iných zahanbuje, že sa proti karikatúre skutočnosti nevedia brániť inak ako vypnutím sprostredkujúceho média.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.