Panorámu mení ultrapravicová strana Chega! (Stačilo!), ktorá prekonala všetky prognózy a po sotva šiestich rokoch od svojho založenia získala viac ako 18 % hlasov. Odchádzajúci predseda vlády António Costa pripustil, že jeho Partido Socialista (Socialistická strana, PS) utrpela po rokoch vlády výrazné straty. S necelými 29 % len o percento zaostala za víťaznou stredo-pravou koalíciou Aliança Democrática (Demokratická aliancia, AD), ktorá však nemá dostatočnú silu samostatne zostaviť vládu. Chega! s väzbami na iné radikálne sily v Európe a Amerike – s neoliberálnym ekonomickým programom a konzervatívnymi postojmi v etických a ľudskoprávnych otázkach – tak prvýkrát prepisuje polstoročie trvajúci portugalský politický scenár, mnohými považovaný za výnimočný.
Súčasná portugalská demokracia sa vyvinula po štátnom prevrate 25. apríla 1974, ktorý zvrhol autoritatívny Estado Novo (Nový štát), založený Antóniom de Oliveira Salazarom v roku 1933. Výrazne pravicová diktatúra, opierajúca sa do veľkej miery o prekonávanú zámorskú a africkú imperiálnu históriu, napokon neprežila ani dekolonizačné zápasy, ani ekonomicko-kultúrny izolacionizmus podčiarkovaný samotnou geografickou výnimočnosťou Portugalska v rámci európskeho kontinentu.
V dôsledku tejto charakteristiky Salazarov režim priamo podmienil formovanie strán počas demokratickej transformácie: žiadna z novo sa formujúcich strán sa nechcela profilovať pravicovo. Pravicové pokusy presadiť strany výrazne napravo od Sociálnodemokratickej strany (PSD) a Kresťanskodemokratickej strany (CDS) mali všetky za cieľ zachovať portugalský vplyv v Afrike a zabrániť Hnutiu ozbrojeného boja (hlavný autor klinčekovej revolúcie) a Komunistickej strane (PCP), aby dosiahli dominantné postavenie. Boli to však všetko len chatrné pokusy, zatiaľ čo Komunistická strana mala (a podnes má) v niektorých regiónoch zásadné postavenie.
Práve preto teraz špecificky portugalský kontext ešte vypuklejšie poukazuje na problém globálny. Ukazuje sa, že extrémna pravica, ktorá si pomáha najmä protimigračným rasizmom v kombinácii s obhajovaním neoliberálnych ekonomických princípov v duchu atlantizmu, už stačila najmä v mladších generáciách vykoreniť sociálne povedomie, ktoré ľudí spájalo od druhej polovice 20. storočia.
André Ventura a jeho strana Chega! dnes oslovujú najmä najmladšiu a mladšiu kategóriu voličov, a to dokonca v najpevnejších baštách socializmu, ako sú regióny Alentejo a Algarve. Okrem iného tvrdia, že problémom sú o. i. bangladéšski nájomní poľnohospodárski robotníci, ktorí zaberajú miesto portugalských poľnohospodárov. Úplná pravda však je, že prisťahovalci nemajú komu zabrať miesto – portugalskí poľnohospodári a remeselníci prosto tak ako inde nemajú podmienky na život a dožívajú.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.