Tento grandiózny demokratický akt všetkého ľudu im potom zahorknuto splýva s najväčšou podlosťou a najstrašnejším zločinom. Krivda biednych potom klope na brány vesmíru a vnáša do jeho nekonečných temných priestorov iba clivý vzlyk.
Je to predovšetkým preto, že mnoho politikov vôbec nerozumie politike, tejto krajine a tak. Napríklad, ak sa pristavíme pri takom povolebnom fakte, že predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič vždy bol, stále je a vždy aj bude najväčším prínosom pre túto krajinu, to zistil – medzi mnohými – žiaľ, zatiaľ iba on sám. Zabúdajú na to, teda aspoň podľa jeho vyjadrení, okrem obyčajných ľudí napríklad aj novinári.
Toto evidentné príkorie sa však nevyrovná tomu, ktoré musí znášať poslanec za SaS Miroslav Žiak. Ide o toho poslanca, ktorý si získal hlbokú dôveru rafinovaných ruských hekerov, a tí mu poslali fingovaný (ako sa ukázalo neskôr) ruský pas poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SSD). Žiak ho hneď aj zverejnil. Pravdepodobne iba vďaka tomuto pasu („neznámej ruskej ženy, narodenej v roku 1994“, ktorá navyše vraj pôvodne mala aj úplne iné vlasy ako Blaha) získal potom Blaha vo voľbách asi tak 220 478 preferenčných krúžkov, teda približne 60-krát viac ako Žiak (3 628), pretože ten takýto ruský pas už nemal. Teda ani svoj, ani Blahov, ani onej neznámej ženy.
Tento rozdiel v počte preferenčných hlasov však bije do očí najmä vtedy, ak si uvedomíme, že Žiakovi systém spočítavania hlasov dva úplne isté (!) krúžky doslova uprel: „Vybral som okrsok v Bratislave, kde má trvalé bydlisko moja priateľka a môj dobrý priateľ, teda som si bol istý, že minimálne dva krúžky tam musím mať. Preto bol tento okrsok výborný lakmusový papierik. No hádajte, koľko preferenčných hlasov mám v tomto okrsku?… 0,00…,“ posťažoval sa zatrpknuto Žiak.
Prirodzene, že to nemôže ostať bez primeranej odozvy, ako sa ďalej zastrája ťažko poškodený politik: „Preto chcem podniknúť kroky k tomu, aby sa určité okrsky prepočítali. Viem, že do istého času je potrebné podať podnet.“ Zostáva nám iba dúfať, že Žiak sa nerozhodne zopakovať úplne celé voľby, najmä ak si takto pamätá všetkých ľudí, ktorí mu krúžok mali dať. K nim totiž musí pridať aj tých, ktorí mu z nich odobrali: „Nie, toto nie je vyplakávanie, ale hľadanie spravodlivosti. Ak dokáže niekto ešte aj takto manipulovať voľby len preto, aby sa ma zbavil, tak musím niekomu silno ležať v žalúdku!“
Veru, žiaden iný poslanec svojím prirodzeným rozhľadom a smutným osudom tak veľmi nepripomína slávneho gréckeho vedca a matematika Archimeda, ktorý tiež, keď mu v Syrakúzach pred vyše 2 000 rokmi rímsky vojak v okovaných okupantských sandáloch zúrivo dupal po preferenčných krúžkoch, sám už prebodnutý mečom jeho nenávisti, iba márne zvolal do ponurých hluchých dejín: „Nedotýkajte sa mojich kruhov!“