Verejnosti sú dnes podsúvané správy o tom, že 1. pilier by mal byť nastavený tak, že dôchodok z neho bude rozdelený na dve časti. Prvá by bola solidárna, t.j. rovnaká pre každého, a druhá by zohľadňovala pracovné príjmy jednotlivca, ktorý je zamestnancom, živnostníkom alebo umelcom v slobodnom povolaní.
Pritom už dnes je výpočet dôchodkov zo Sociálnej poisťovne nastavený tak, že obsahuje prvky vynútenej solidarity ľudí zarábajúcich viac ako 1,25 – násobok priemernej mzdy. Týmto sa pri výpočte prvotného dôchodku kráti priemerný osobný mzdový bod, ktorý zohľadňuje pomer ich ročného príjmu v jednotlivých rokoch k priemernej mzde u nás v danom roku.
Druhý a tretí pilier slovenského dôchodkového modelu trpia syndrómom prietokového ohrievača, z ktorého sa sporitelia snažia vyčerpať čo najskôr všetky úspory, kým im neochladnú, t.j. neznehodnotia sa infláciou. Výnosy vo väčšine fondov sú totiž veľmi slabé, občas až záporné. Väčšina sporiteľov v penzijných fondoch dosahuje ročné výnosy nižšie, ako keby rovnaké peniaze mala uložené na termínovanom vklade v banke. Vo fondoch sa peniaze totiž ihneď premieňajú na podielové jednotky, z ktorých si ich správcovia odhrýzajú poplatky.
Štát by mal zatraktívniť sporenie v 2. a 3. pilieri tak, aby jednotlivci dostávali lepšie vypočítané doživotné renty. V súčasnosti to tak nie je vinou slabých výsledkov investičných aktivít správcov penzijných fondov. Výsledkom je nelichotivé medzinárodné porovnanie v rámci krajín EÚ, kde slovenské fondy majú prvenstvo v znehodnocovaní úspor. Výnimkou je niekoľko fondov s rizikovejšou stratégiou. Riešením uvedených nešvárov by mohla byť zmena legislatívy, ktorou by štát ostrihal poplatky za správu aktív nevýkonných fondov.
Absolútne nedostatočné z pohľadu pripisovaných výnosov sú výplatné fondy doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), kde sa peniaze sporiteľov pomerne výrazne a chronicky znehodnocujú infláciou. Dielo skazy doplnkovej dôchodkovej renty vyplácanej po dobu 5 alebo 10 rokov umocňuje ešte celá paleta vysokých poplatkov a zle nastavené investičné portfóliá jednotlivých fondov. Slabý záujem o sporenie v DDS je tiež z dôvodu chýbajúcej motivácie dobrovoľného dôchodkového sporenia zo strany štátu.
V ČR sú príspevky zamestnávateľa oslobodené od dane z príjmu a odvodov, u nás to tak nie je. Okrem toho sporiteľ získava v prospech svojho penzijného sporiaceho plánu vyplácanú štátnu prémiu v prepočte až do výšky 10 eur mesačne spolu so znížením základu dane z príjmu až do výšky tisíc eur.
V porovnaní s českými daňovými benefitmi a štátnou dotáciou sú slovenskí dôchodkoví sporitelia v DDS úplní chudáci. V rámci potreby nevyhnutnej konsolidácie verejných financií SR v roku 2024 sa lepších zajtrajškov v prospech jednotlivcov v tejto veci asi tak skoro nedočkáme.