Tie u nás predstavujú skoro štvrtinu čistých príjmov, pričom vo vyspelých ekonomikách EÚ je to iba 14 %. Slovensko má najdrahšie potraviny v rámci krajín V4. V Poľsku sú v porovnaní s nami lacnejšie o 28 %, v Maďarsku o 12 % a v ČR o 5 %. Pokiaľ ide teda o spotrebný kôš výdavkov domácností, sme naozaj chudobnou krajinou.
Na rozdiel od ešte chudobnejšieho Bulharska máme v pomere k HDP krajiny štvornásobne vyšší štátny dlh. Najnižšie zadlženie v roku 2023 vykazujú malé krajiny EÚ Estónsko (17,2 %), Bulharsko (22,5 %) a Luxembursko (28 %), Slovensko vykazovalo 57,9 %. Najvyššie zadlženie v pomere k výkonu ekonomiky má naďalej Grécko (168,3 %), za ktorým nasleduje Taliansko (143,5 %), Portugalsko (113,8 %), Španielsko (112,8 %) a Francúzsko (112,4 %).
Naša krajina je dlhodobo práčkou špinavých peňazí, najmä vďaka zrušeniu daní z darovania, z prevodu nehnuteľnosti a z dedičstva ešte počas Dzurindovej vlády. Z tohto dôvodu je úplne nefunkčný aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Zrušenie týchto daní bolo sprevádzané vtedy zjednotením sadzieb DPH na 19 % a tiež zjednoteniu sadzieb dane z príjmu pre firmy a jednotlivcov takisto na 19 %. Týmito daňovými zmenami si prilepšili najmä ľudia s vysokými príjmami.
V balíčku súčasných daňových puzzle z dielne vlády Ľudovíta Ódora predstavených v rámci možných opatrení na konsolidáciu verejných financií pre rok 2024 možno nájsť aj v tejto oblasti celú škálu opatrení, ktoré by napomohli k zmierneniu enormnej rozpočtovej diery krajiny. Ich využitie je však otázne. Argumenty o vysokej administratívnej náročnosti vyrubovania zrušených daní sú totiž v podmienkach postupnej digitalizácie štátnej a verejnej správy neaktuálne.
Od roku 2016 bola na Slovensku ako v jedinej krajine EÚ zavedená daň z predaja kovového šrotu formou zrážkovej dane vo výške 19 %. Podnikateľ, ktorý od jednotlivca vykúpi kovový šrot, daň priamo odpočíta jednotlivcovi, ktorý tento odpad predáva. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké množstvo zo zákazníkov vo výkupniach zberných surovín sú práve bezdomovci. Za kilogram oceľového šrotu dostávajú približne 0,18 až 0,20 eura, z ktorých sa im odpočíta daň z príjmu. Zdaňovanie najnižších príjmových skupín pri predaji kovového odpadu je v rámci EÚ anomáliou.
Iná je už administratíva spojená s evidenciou jednotlivcov, ktorým je vyplácaná hotovosť za predaj odpadov. V mnohých krajinách vrátane Slovenska musia obchodníci s druhotnými surovinami viesť evidenciu o zákazníkoch a vykúpených odpadoch pre úradné účely. Na tom nie je nič výnimočné, keďže väčšia časť odpadov vo výkupniach v minulosti pochádzala z trestnej činnosti.
Konsolidovať verejné financie a zároveň ponechať všetky benefity nášho sociálneho štátu, cynického k ľuďom na okraji spoločnosti, bude pre novú vládnu zostavu veľmi náročné. Doterajšie tridsaťročné hospodárenie štátu na dlh totiž môže naraziť na stratu dôvery investorov ochotných nám požičiavať.