Teda podľa toho, ako sa prihovárajú našim občanom, čo nie vždy všetci vedia zosúladiť s túžbami voličov.
Táto zmes turbulentných ideí a rozhodnutí sa totiž bezprostredne premieta do zahraničnej politiky a odráža sa priamo v medzinárodných vzťahoch, ktoré sú potom také najvypuklejšie na najväčšom medzinárodnom fóre na Slovensku, ktorým je nepochybne Trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave. Ide o prirodzený proces, lebo, vzhľadom na trochu oneskorený termín parlamentných volieb, je údelom kandidátov politických strán dozrievať do 30. septembra v akomsi paralelnom súlade so všeobecným dozrievaním zeleniny a ovocia.
Samozrejme, bolo by nanajvýš neprístojné chápať to absolútne, no nemožno sa pritom neodôvodnene domnievať, že napríklad kandidát, ktorý vystupuje v politických diskusiách ako taký veľký červený melón, by mohol politicky dozrieť nejako skôr ako dajaká vrtká jahoda alebo koketná čerešňa. Ak nejaký kandidát napríklad pripomína v takej tej politickej oblasti jablko alebo zemiak, je potom už iba na šikovnosti moderátorov, aby mu zabezpečili aspoň formálnu rovnosť šancí.
To znamená v diskusii šikovne zahriaknuť známych alebo obľúbených politikov, no pritom viac nechať stranícky sa prejaviť tým neznámym a neobľúbeným, teda aj keby vždy nehovorili celkom k veci. Prirodzene, že nejde v politickom prostredí o nič nové, veď takpovediac cez takúto pozoruhodnú prizmu ovocia či zeleniny chápal a spodoboval štátnikov či politikov už slávny taliansky renesančný maliar Giuseppe Arcimboldo.
Preto som bol opäť nútený vyhľadať známeho forenzného politológa na jeho lavičke pri onom trhovisku, na ktorom sa prirodzene stretá politika so zeleninou, dolár s jüanom, no najviac sa tu uplatňuje euro. Strapce politických myšlienok sú tu spoľahlivo navzájom oddelené a ocenené.
„Čo vás najviac zaujalo v súčasnom politickom dianí? Čo predstavuje také mimoriadne úskalie novej vlády?“ začal som naoko nevinnou otázkou. Prudko sa zamyslel a mocne si odpil z fľašky okolkovaného osviežujúceho nápoja.
„Je to pokus premiéra Ľudovíta Ódora a ministra zdravotníctva Michala Palkoviča – teda aspoň ako o tom píšu niektoré médiá – „zaviesť chemický potrat“. Viete, je to vec, ktorú možno pred voľbami poľahky aj politicky zneužiť! A pritom mnoho politických strán k nemu dospeje aj celkom prirodzenou cestou. Aj keď ho teda oveľa častejšie nechcú, ako chcú!“
Zarazilo ma to: „Ba kieho! A ako mu možno zabrániť, keď je chemický, a navyše ide prirodzenou cestou?“ Odpil si znovu a už mi vôbec nič nepovedal. Jednoducho zostal ticho. Ako taký moderný štátnik v našom parlamente.