Politické rozhodnutie akceptovať nelegálnu alebo spontánnu migráciu vychádzalo z predpokladu, že sa utečencov podarí integrovať a že vďační integrovaní utečenci budú pre spoločnosť prínosom. Tento predpoklad bol však v rozpore s predchádzajúcou skúsenosťou a neprekvapuje, že sa nenaplnil. Európa dnes nerieši, čo urobiť pre migrantov, ale čo robiť s migrantmi. Nedokáže ich ani integrovať, ani sa ich zbaviť. Keď koncentrácia cudzincov vyústi do vytvárania paralelnej spoločnosti, ktorá nie je kompatibilná s pôvodnou komunitou, ide o nezvládnutú migráciu, spojenú zväčša s kriminalitou.
Reakciou na nezvládnutú masovú migráciu je idea povinnej solidarity už nie s migrantmi, ale s krajinami, ktoré sa migrantov, ktorých sa nedarí integrovať, potrebujú zbaviť. Je jasné, že sa nechystá redistribúcia migračných prínosov, ale migračnej záťaže a povinnou solidaritou sa problém nevyrieši, ale iba rovnomerne rozloží na všetkých. Teda i na tých, ktorí ho nespôsobili, a dokonca vopred avizovali, že k nemu zákonite dôjde.
K migrácii, na ktorej spolupracujú humanitárne neziskovky s pašerákmi ľudí, sa pridružil prúd utečencov z Ukrajiny. Aj v ich prípade politici prezentujú migračnú vlnu ako príležitosť ukázať dobré srdce a súčasne na pomoci ľuďom v núdzi zarobiť. Medzi riadkami sa pritom naznačuje, že na rozdiel od nábožensky a kultúrne „problematických“ Arabov či Afričanov sú Ukrajinci „naši“.
Migrácii Ukrajincov pred Rusmi predchádzala migrácia Ukrajincov pred Ukrajincami. Krajinu povestnú všadeprítomnou korupciou, politickou nestabilitou, nacionálnym radikalizmom a zle platenou prácou opúšťali ľudia, ktorí hľadali obživu na Západe alebo bezpečie v Rusku. K doterajším dôvodom migrácie, ktoré nepominuli, pribudla vojna. Európa je solidárna s Ukrajincami, ktorým sa nechce zomrieť na fronte a vyhýbajú sa odvodu. Na jednej strane Ukrajincov vyzbrojujeme a cvičíme proti Rusku, na druhej strane máme súcit s Ukrajincami, ktorým doma hrozí, že ich politici pošlú proti Rusom na smrť.
Solidaritu s utečencami z Ukrajiny oslabuje nastupujúca ekonomická kríza, inflácia a postupujúci rozklad štátu. S klesajúcou životnou úrovňou klesá i ochota deliť sa o chlieb, lekára a strechu nad hlavou s cudzincami. Navyše, keď hlavným motívom solidarity s Ukrajincom je nenávisť k Rusovi. Snaha politikov obhájiť migráciu ako čosi prirodzené, správne, rozumné a výhodné pravidelne naráža na realitu, v ktorej zisťujeme, že je to presne naopak. Migrácia existovala vždy. Ale vždy ako problém.