Nuž, nevedno, ako by sa verejnosť k tomu všetkému postavila, keby ju nafackoval napríklad v takej „Počiatkovej vile“ vo Francúzsku, lebo Francúzi vraj pred desiatimi či dvanástimi rokmi boli oveľa galantnejší ako Američania, i keď odvtedy sa tieto neprirodzené rozdiely medzi rozličnými civilizovanými národmi už vyrovnali.
Dnes už, totiž s odstupom rokov, je oveľa zložitejšie povedať, že ide rovno o ženu. Lebo rodové chápanie nie je v tomto smere až také jednoznačné, ba pripúšťa už len v oblasti každého jedného pohlavia asi takých 69 úplne iných možností.
Mohol teda vedieť, že šlo o ženu? Napriek tomu, že osoba bola matkou jeho neprimerane pohadzovaného dieťaťa, ktoré tým vraj fakticky chránil? Veru, takéto zložité otázky si dnes musí klásť pokrokový objektívny čitateľ, ak chce zaujať pokrokový a spravodlivý postoj.
Preto mnoho iných poslancov a spoluobčanov zaujíma stanovisko, že by mal odstúpiť z funkcie – akoby v duchu hesla: „V Miami sa už vtedy bojovalo o Bratislavu!“ Išlo teda o naše spoločné hodnoty, ktoré tak zriedkavo všetci zdieľame, lebo ich spoľahlivo prekrývame politickými.
Amerika však k tomu poskytuje také nejednoznačné pozadie. Napríklad v jednom filme s hercom Al Pacinom, kde protagonista ušiel z Kuby, aby sa stal vplyvným gangstrom, neboli vzájomné vzťahy medzi účastníkmi práve najlepšie. Vo filme zobrazujúcom túto poklesnutú vrstvu spoločnosti sa v podstate ani veľmi nefackovalo, skôr sa tam rovno sa strieľalo ako hrom.
Chcem tým povedať, že toto prostredie k tomu tak trochu asi môže zvádzať, lebo pár rokov predtým tam na druhom konci USA, teda v Los Angeles, istý slovenský hokejista úplne podobným spôsobom „riešil“ známu slovenskú „fitnesku“, ktorá mu vtedy tiež tak trochu patrila. Pritom, aspoň ako píše dobová tlač, „padali vraj aj riadne facky až do príchodu polície“. Z hriechu ho vyslobodil vraj až tamojší obľúbený a štedro zafinancovaný „odpustok“, ktorý tam svorne nazývajú „prepustenie na kauciu“.
Zostáva nepopierateľným faktom, že približne deväť desatín iných partneriek, ktoré predsedovi strany s príznačným názvom Sme rodina tiež tak trochu patria, zostalo týmto nepríjemným incidentom úplne nepoznačených. Aký je však rozdiel v tom či onom množstve? Zostáva teda na zváženie spoluobčanov, a najmä voličov, aby rozlíšili, čo je hriechom a čo nie. Či napríklad odpísaná diplomovka zostáva u politika niečím úplne nepodstatným, či daňový podvod už vôbec nestojí za pozornosť?
Každý by mi mohol vyčítať, že smutným spôsobom žartujem na pozadí príliš vážnych vecí. Totiž každý, kto by doteraz nič nevedel o prirodzenej morálke a ani o obyčajnej slušnosti.