Aj predseda parlamentu v relácii TA3 vyzdvihol starostlivosť o dostupnosť bývania ako integrujúcu agendu, lebo „bývať potrebujú všetci, bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu.“
V reportáži Markízy o búraní bytovky s narušenou statikou sa síce vyčísľovali náklady na kúpu štyroch unimobuniek pre domácnosti z bytovky a odznela aj výčitka starostu, že komu sa to nepáči, môže si hľadať bývanie inde, no záverečná poznámka, že obec začína s ďalšou výstavbou nájomných bytov, ukázala prívetivejšiu tvár jej vedenia.
Starosť obcí a vedenia štátu o dostupnosť bývania teší. Verím, že nielen nás, čo sme pred deviatimi rokmi v otvorenom liste žiadali kandidátov na poslancov, starostov a primátorov, aby po zvolení do funkcie urobili všetko preto, aby sa verejné nájomné bývanie stalo aj u nás rovnocennou a dostupnou formou bývania. Apelovali sme, aby presviedčali skeptickú verejnosť, že právo na bývanie nie je výmyslom mimovládok, ale záväzkom, ktorý nám ukladajú medzinárodné dohovory, a že napĺňanie tohto práva pomôže rozvoju obcí a prispeje k bezpečnému a pokojnému životu na Slovensku.
Zákon, o ktorom prezidentka hovorila, upravuje príspevok na bývanie ako adresný, individualizovaný a poskytovaný opakovane. Nie je to však zákon, ktorý príspevok na bývanie ustanovuje ako samostatnú štátnu dávku. Vecný zámer zákona, ktorý nárok na príspevok na bývanie neobmedzuje len na núdzne domácnosti, sa stal súčasťou legislatívneho plánu vlády na rok 2017. Aj vďaka niekdajším početným debatám mimovládnych organizácií a osvietených predstaviteľov ministerstva výstavby. Lenže zostal iba v ministerskej zásuvke. Z nej ho vytiahla a do svojho programu zaradila až prvá Matovičova a potom Hegerova vláda. Zásuvkovým počinom však zostával naďalej. Pre rozpočtovú záťaž a pre administratívnu náročnosť. Zázrak sa nestal.
Je výborné, že príspevok teraz zohľadní počet členov domácnosti a počet nájomcov príbytku. Pre najpočetnejšiu kategóriu bude mať výšku 254,50 eura namiesto doterajších 101,90 eura. Mnohým to zachráni strechu nad hlavou. Pri súčasnom raste cien a zvlášť po zrušení aktivačného príspevku má zmena existenčný význam.
O príspevok na bývanie sa však môžu uchádzať len poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšenie životného minima (od 1. júla napr. pre domácnosť dospelých a dvoch detí presiahne 700 eur) môže rozšíriť počet domácností, ktoré sa oň uchádzajú. Uznanie nároku však nebude také jednoduché, ako by sme to ľuďom s nízkymi príjmami priali. V zákone zostávajú početné podmienky, ktoré vylučujú nemalú časť nízkopríjmových domácností z nároku.
Zápas o príspevok na bývanie ako štátnu dávku, ktorá adresuje nepomer medzi príjmom a životnými nákladmi a pomáha zvládať požiadavky života a uchovávať si dôstojnosť, by sa teda nemal skončiť.