To môže byť varovným signálom pre investorov, ktorí nakupujú naše dlhopisy v očakávaní, že svoje záväzky naša krajina dokáže splácať. Aj keď všetci vedia, že iba úspešným predajom nových dlhopisov. K tomu je treba pripočítať peniaze potrebné na financovanie každoročnej rozpočtovej diery, ktorú Slovensko po skončení pandémie nevie na rozdiel od ostatných krajín znížiť na rozumnú úroveň.
Keďže výkon ekonomiky meraný cez HDP nám pre dvojcifernú infláciu rastie, pomer verejného dlhu k HDP nám klesá. Štátne dlhy sa vo všeobecnosti nesplácajú, keďže z nich štáty vyrastú tak, že ich v skutočnosti zaplatia sporitelia znehodnocovaním úspor v bankách a v konzervatívnych penzijných fondoch.
Veľkosť každoročnej rozpočtovej sekery štátu závisí predovšetkým od apetítu politikov a miery ich populizmu rozdávať cez štátne dlhopisy požičané peniaze. Rozpočtovú skazu spôsobia na prvý pohľad aj banálne legislatívne zmeny, medzi ktoré môžeme zaradiť aj zrušenie koncesionárskych poplatkov pre domácnosti aj firmy.
Prvýkrát boli u nás zavedené ešte za prvej ČSR, keď bol prezidentom T. G. Masaryk. Pokiaľ dnes všetky štáty v EÚ postupne v snahe zvýšiť príjmy štátu a znížiť závislosť verejnoprávnych médií od štátneho rozpočtu koncesionárske poplatky zvyšujú, my sme ich úplne zrušili. Bežná domácnosť tak mesačne ušetrí toľko, čo stojí jedna škatuľka cigariet (4,67 eura). Časť politického spektra si týmto krokom plní svoje sľuby zakotvené v programovom vyhlásení vlády v roku 2020. Veď tento krok bude stáť iba 0,17 % HDP. Protagonisti však zabúdajú na to, že štát na seba preberá nový štrukturálny (tzv. mandatórny) výdavok, ktorý je daný zákonom s trvalou účinnosťou.
V Nemecku by takýto krok bol nemysliteľný, pretože by zdevastoval parametre tamojšej zákonnej dlhovej brzdy. Nemecký rozpočet môže byť dlhový len do výšky 0,35 % HDP. To sa týka len štrukturálnych výdavkov, nie celkového deficitu verejných financií. Inak povedané, Nemecko by zrušením koncesionárskych poplatkov skonzumovalo polovicu povoleného limitu štrukturálneho deficitu štátneho rozpočtu.
Koncesionárske poplatky vyberajú a účinne vymáhajú od prípadných neplatičov z radov domácností a firiem v Európe oveľa bohatšie krajiny, ako je Slovensko. Napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko. Spolu s adresnosťou sociálnych výdavkov štátu si tak vytvárajú priestor na možnosť efektívneho financovania moderných cestných a železničných koridorov a zabezpečenia zdrojov na vytváranie zdrojov pre kvalitnú komunálnu infraštruktúru či školstvo.
Slovensko sa postupne stalo európskym eldorádom prania peňazí pochádzajúcich z čiernej a zo sivej ekonomiky, vyplácaním odmien za prácu v rámci „švarcsystému“ bez platenia daní a odvodov. To sa prejavuje predovšetkým v negatívnom sentimente mladých ľudí k budúcemu vývoju krajiny a ich preferencii svoju budúcnosť plánovať radšej v zahraničí.