Uhliarik má totiž Radičovej dôveru aj naďalej. Napriek tomu, že rezort, ktorý riadi, v obdivuhodne krátkom čase rozhodol o udelení výnimky pre vakcínu vyrábanú spoločnosťou, kde sám prednedávnom pracoval a jeho brat je v nej zamestnaný dodnes.
Z premiérkinho postoja vyplýva jediné – že pokračuje v tradícii svojich predchodcov. Tak ako z Ficovho výroku, že každého člena vlády pri náznaku korupcie a klientelizmu odvolá do troch minút, zostala len „žltá karta pre Počiatka“, aj Radičovej reči o novej politickej kultúre majú iba cenu toho papiera, na ktorom boli napísané.
O to viac, ak v prípade Uhliarika existuje podozrenie, že viac ako verejný záujem mu na srdci leží osoh farmaceutického priemyslu a súkromných poisťovní. Akoby ešte nepostrehol, že už nesedí na stoličke farmaceutického lobistu, ale v ministerskom kresle. Alebo, čo by bolo ešte horšie, postrehol to a vyhovuje mu to. Takéto správanie ho priamo diskvalifikuje na výkon funkcie ministra.
Ale to premiérka zrejme nevidí a obrovský tieň podozrenia z konfliktu záujmov radšej prehliadla.
Vyslovená dôvera Uhliarikovi tak ohrozuje dôveryhodnosť samotnej premiérky Radičovej.