Kapitáni slovenskej vedy

Súčasná vláda si do svojho programového vyhlásenia ako jeden z dôležitých bodov dala aj budovanie vzdelanostnej spoločnosti a podporu vedy a výskumu. Ako si to predstavuje urobiť, ukázala len pár mesiacov po nástupe k moci a odvtedy v tom pokračuje. Jej model postupne preniká do všetkých úrovní spoločnosti a má už viacero nasledovníkov.

24.03.2011 07:14
debata (4)

Ako prvé si vláda zobrala na mušku Slovenskú akadémiu vied. Akadémiu sa však nerozhodla zveľadiť alebo z nej urobiť výkladnú skriňu našej vedy. Práve naopak, premiérka degradovala svojich bývalých kolegov vedcov na úroveň úradníkov a zoškrtala im rozpočet. Vysokým školám sa za mlčanie odvďačila aspoň tým, že aj keď im rozpočet nezvýšila, nesiahla im naň. Zatiaľ. Dnes zasa vládna koalícia ukazuje študentom, že za to, že mnohí z nich pomohli reformátorom k moci, si budú musieť v budúcnosti platiť za štúdium všetci študenti. Premiérka nechce podporovať neefektívnych vedcov, minister školstva zasa neschopných študentov. Na špicu európskej vzdelanostnej hitparády sa asi môžeme dostať len s tými najlepšími, presnejšie len tí najlepší budú mať šancu byť vzdelaní alebo robiť vedu. A najlepšími budú asi len tí, ktorí majú rovnaké ideály ako súčasná politická reprezentácia.

Predstava úspechu podľa vzoru vlády sa štandardom stala už v akademickej sfére. Keď sa koncom minulého roku vláda rozhodla priškrtiť rozpočet Slovenskej akadémie vied, vysoké školy neprotestovali. Dokonca niektorí poslanci vládnej koalície, pôsobiaci na vysokých školách, využili situáciu a začali hlásať potrebu postupne SAV zrušiť. Aby sa podarilo presvedčiť verejnosť, propagandisti vládnych reforiem začali vytvárať obraz vedca ako lenivca a príživníka, ktorý žije na úkor chudobného štátneho rozpočtu. Premiérka útoky na SAV a vedu ako takú okorenila aj nepravdivou poznámkou, že SAV aj tak produkuje len veľmi malú časť výstupov slovenskej vedy. Vysoké školy nechali akadémiu v štichu. Možno očakávali, že zo stále sa zmenšujúceho koláča financií, ktoré idú na podporu vedy a výskumu, im aspoň niečo zostane.

Potom prišla vláda s nápadom, že financie zo štrukturálnych fondov určených na budovanie infraštruktúry vedy presunie na budovanie diaľnic. To ohrozilo nielen SAV, ale aj vysoké školy, a tak spoločne spustili petíciu za záchranu vedy. Protestujúci žiadali o zastavenie presunu financií na budovanie diaľnic. V tichosti však zostalo, že premiérka s predsedom SAV sa medzitým dohodli, že šlo v podstate o nedorozumenie a že vláda v podstate len zachraňuje peniaze, ktoré vedci nevedia využiť. Málokto z takmer desaťtisíc signatárov výzvy na záchranu vedy asi vie, že ich protest bol iniciátorom nakoniec prezentovaný v podstate len ako nedorozumenie a nakoniec vyjadril súhlas s presunom tých financií, ktoré sa nespotrebujú, na vedu. SAV, ktorá si doteraz najviac odniesla experimentovanie súčasnej vlády, pred ňou z neznámych dôvodov v podstate kapitulovala.

Nekapitulovala však pri šírení predstavy budovania vedy podľa vzoru premiérky a ministra školstva. Rozhodli sa, bez akýchkoľvek serióznych analýz a štúdií, celú akadémiu transformovať. Vraj aby sa tým najsilnejším, najúspešnejším, a teda najužitočnejším lepšie darilo a otvorili sa im možnosti. Tak ako akadémiu nechali iné inštitúcie a v podstate aj jej predseda v štichu, tak sa aj vedenie akadémie rozhodlo nechať v štichu všetky tie pracoviská, ktoré nedokážu svoju užitočnosť, teda ktoré sa nedokážu uživiť samy. Vedou sa má stať len to, čo dokáže prinášať zisk. Práve kvôli zisku sa rozhodli predstavitelia akadémie transformovať akadémiu spôsobom, aký sa naučili zhora. Bez diskusie, zahmlievaním a planými sľubmi.

Titanic sa potopil po náraze s ľadovcom a nie náhodou z tých, čo prežili, bolo najviac pasažierov s najdrahšími lístkami. Plavidlo slovenskej vedy na žiaden ľadovec zatiaľ nenarazilo, hoci pred ním mnohí varujú. Nikto však tento avizovaný ľadovec ani nevidel. Kapitáni tohto plavidla však navrhujú preventívne vyhadzovať nadbytočných z plavidla. V panike z ohrozenia zasa nižší dôstojníci v podpalubí navŕtavajú diery, aby lepšie videli, ako ďaleko ten ľadovec je. Chcú byť medzi prvými, ktorí uvidia ľadovec a budú sa vedieť zachrániť. Zabúdajú pritom, že záchranné člny sú na palube a už sú obsadené. Vôbec pritom nevedia, že nie ľadovec, ktorý asi ani neexistuje, ale diery, ktoré sami navŕtali, potápajú loď.

Keďže boli viac ako na námorné lode doteraz školení na vzducholode, pri pohľade na vtekajúcu vodu vyzývajú na vyhadzovanie slabších z lode. Vraj v mene záchrany najlepších a pre vybudovanie lepšej budúcnosti. Sú však takíto kapitáni a dôstojníci, ktorí vyhadzujú pasažierov cez palubu, naozaj tými najlepšími?

4 debata chyba