Kanadský hostiteľ Justin Trudeau vyzdvihol päť okruhov tém: inkluzívny ekonomický rast, rovnosť pohlaví, svetový mier a bezpečnosť, práca budúcnosti a klimatická zmena. I keby sa od summitu neočakávalo nič iné, už tieto okruhy by stačili na ilustráciu, ako sa G7 mení na G6 plus jeden – Spojené štáty reprezentované Donaldom Trumpom.
Trump, ako už neraz pri iných príležitostiach, triafa svojich spojencov namiesto toho, aby sa spolu s nimi pokúšal riešiť problém.
Americký prezident vopred upozornil, že na summit priletí ako posledný a odíde z neho ako prvý. Témy ako rovnosť pohlaví či klimatická zmena celkom ignoruje, čomu sa po roku a pol jeho úradovania nikto nečuduje. Sotvakto tiež očakáva, že politik, ktorý hlása návrat k uhoľnej energetike, povie niečo podnetné k rapídnym zmenám štruktúry pracovných trhov v ekonomike informačného a robotického veku.
Hlavným bodom je však čosi iné. Na jednej strane sú i v tomto prípade (ak nerátame Japonsko) Kanada a Európska únia, zastúpená Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a zatiaľ i Veľkou Britániou – i keď Theresa Mayová sa k Trumpovi vyjadruje o poznanie opatrnejšie ako napríklad Emmanuel Macron. Na druhej strane stojí Trump. Jeho názory na rovnosť pohlaví nikoho nezaujímajú, každého však zaujíma obchodná vojna, ktorú provokuje clami na oceľ a hliník. Ak EÚ vyhlási odvetu v podobe prirážok na americké výrobky, Trump bude najskôr pokračovať ďalej.
Hrozí napríklad zavedením 25-percentnej tarify na dovozy áut z európskych automobiliek. Trump, ako už neraz pri iných príležitostiach, triafa svojich spojencov namiesto toho, aby sa spolu s nimi pokúšal riešiť problém. Napríklad namiesto toho, aby spolu s Európou čelil agresívnej obchodnej politike ázijských ekonomík, poškodzuje clami Európu a navyše ju vystavuje druhotnej hrozbe, že ázijská oceľ pôvodne určená pre Spojené štáty zaplaví Európu. Niektoré ázijské ekonomiky si zoči-voči Trumpovmu vydieraniu vyslúžili trvalé výnimky z ciel tým, že sa zaviazali znížiť svoje vývozy do USA, a nie je vôbec ťažké uhádnuť, kam majú byť tie vývozy presmerované.
Hľadanie spoločného riešenia by nebolo nereálne: napokon Svetová obchodná organizácia (WTO) na to poskytuje možno nedokonalé, ale stále najvhodnejšie fórum. To by však americký prezident nesmel ignorovať systém kolektívnych medzinárodných dohôd, akou je v tomto prípade práve WTO.
Výsledok summitu napokon nemusí byť taký farbistý, ako to naznačovala predohra. V rámci nej napríklad Trudeau vyhlásil, že tvrdenie Američanov, že v prípade ocele a hliníka ide o vec národnej bezpečnosti, je čisto na smiech a Macron zasa odtušil, že telefonáty s Trumpom sú ako klobásy: najlepšie je nevedieť, čo je vnútri… I keby sa však priam podarilo tento summit „zachrániť“, konfrontácia s lídrom typu Donalda Trumpa je dlhodobo neodvratná. A napokon možno i užitočná.