Zamestnávateľ okrem vyplácanej hrubej mzdy bol doteraz povinný platiť za každého svojho pracovníka aj odvody do poistných fondov v celkovej výške 35,2 percenta z hrubej mzdy. Superhrubá mzda vlastne predstavuje hrubú mzdu zvýšenú o 35,2 percenta odvodov platených zamestnávateľom. Kto zarábal 1 000 eur hrubého, bude mať po novom 1 352 eur. Doteraz túto sumu mohol zamestnanec, ktorý dôkladne čítal svoju výplatnú pásku, nájsť pod označením „celková cena práce“. Z tohto pohľadu nový princíp uvádzania mzdy nič nemení.
Rozdiel však spočíva v tom, že dosiaľ boli odvody záväzkom zamestnávateľa a po zavedení superhrubej sa stanú záväzkom zamestnanca. Riziko v navrhovanej zmene možno vidieť v tom, že prípadná potreba zvýšenia odvodov do poistných fondov v budúcnosti bude iba dodatočným záťažovým bremenom zamestnanca.
Rozličné odvodové stropy
Namiesto žabomyších vojen o superhrubej mzde by sa mala otvoriť diskusia o výške stropov pre jednotlivé druhy odvodov tak, aby viac zodpovedali dnešným potrebám financovania zdravotníctva, sociálneho a dôchodkového systému.
Rozličné stropy pre jednotlivé odvody nespôsobujú len vrásky na čele mzdovým učtárňam, ale sa podpisujú pod deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne a zdravotného systému. Maximálny strop pre zdravotné odvody je napríklad 2 169,09 eura. Z príjmu nad touto hranicou sa už odvody neplatia. Stropy pre platenie odvodov sú nejednotné a pripomínajú bulharskú konštantu.
Ohlasované zjednotenie stropov pre odvody je určite správny krok, no je otázne, aká bude ich naozajstná maximálna výška. Manažér s mesačným platom 5 000 eur zaplatí na zdravotných odvodoch mesačne 86,76 eura. Pritom od doktorandov žijúcich iba zo štipendia štát požaduje 46,06 eura!
Z nízkej výšky maximálnych stropov profitujú iba zamestnanci patriaci do najvyšších príjmových skupín. Ich solidarita s verejnými financiami pri platení odvodov je na rozdiel od bežných občanov výrazne obmedzená. Návrh pripravovaných zmien v súvislosti so zavedením superhrubej mzdy so zvýšením miery solidarity osôb s vysokými príjmami (v podobe zvýšenia stropov) vôbec neuvažuje.
Plusy a mínusy reformy
Konsolidácia verejných financií, ku ktorej patrí aj zjednodušenie a zjednotenie systému výberu daní a odvodov, má viacero pozitívnych prvkov. Viaceré opatrenia však budú pôsobiť kontraproduktívne.
Napríklad zrušenie odpočítateľnej položky na dobrovoľné dôchodkové sporenie, zdaňovanie štátnej prémie stavebného sporenia či platenie odvodov z odchodného a odstupného. Naopak, oceniť treba zrušenie možnosti uplatnenia nezdaniteľného minima na tzv. nepracovné príjmy, ktoré najviac využívali poberatelia renty a príjmov z kapitálových výnosov (úrokov).
Slovenskému zdravotníctvu schodok finančných príjmov pomôže aspoň čiastočne znížiť plánované zavedenie odvodov tzv. dohodárov. Koaličná rada sa dohodla na tom, že sa bude týkať iba dohodárov s príjmami nad úrovňou životného minima (viac ako 185 eur mesačne).
Vďaka tomuto prístupu ušetria študenti či učitelia, ktorí si privyrábajú v rôznych vzdelávacích zariadeniach formou dohody. Otázne však môže byť vyhýbanie sa odvodom pri krátení oficiálneho príjmu brigádnika dohodára tým, že jeho časť bude od zamestnávateľa dostávať bez zmluvy – na ruku.
Imunita pri vysokých príjmoch
Často sa hovorí, že vysoké odvody brzdia tvorbu nových pracovných miest. Odvody na Slovensku sa zdajú percentuálne vysoké, pretože sa počítajú z nízkych platov. V skutočnosti sú v eurách (nie v percentách) v rámci EÚ pomerne nízke a nebránia zamestnávateľom, aby prijímali do práce viac ľudí.
Slovenská republika napríklad vykazuje nízky podiel pracovníkov na polovičný alebo štvrtinový pracovný úväzok. Odpoveď treba hľadať v porovnaní s vyspelými štátmi v nízkom mzdovom ohodnotení práce u nás pri súčasne vysokých cenách mnohých produktov a vysokej dani z pridanej hodnoty na potraviny. Náš štát má v Európskej únii na potraviny najvyššiu. V Nemecku je napríklad 7-percentná, v Rakúsku a Česku 10-percentná.
Oveľa výstižnejší obraz o výške odvodového zaťaženia dostaneme namiesto porovnávania percent v hodnotení celkovej ceny práce. Tá predstavovala za súkromný sektor na Slovensku v roku 2009 iba 7,5 eura, pričom priemer tohto ukazovateľa zahrňujúceho okrem hrubej mzdy zamestnanca aj odvody, ktoré tvoria dodatočný náklad zamestnávateľa, bol v členských krajinách únie až 22,7 eura.
Náš daňovo-odvodový systém vytvára a podporuje odvodovú imunitu občanov s vysokými príjmami, ktorí profitujú aj z jednotnej 19-percentnej dane z príjmu, hoci vo väčšine európskych štátov platia poberatelia vysokých príjmov na daniach oveľa viac.
Superhrubá mzda a bonus
Na potvrdenie týchto slov je vhodné kliknúť na internetovú mzdovú kalkulačku. Z nej sa dozvieme, že manažér slovenskej firmy s platom 4 000 eur dostáva v čistom mesačne 2 964 eur, pričom jeho kolega z Rakúska s rovnako vysokou hrubou mzdou musí byť v čistom spokojný iba s 2 371 eurami.
Maximálna výška zdravotných odvodov u nás dosahuje 303,66 eura mesačne, z čoho samotný zamestnanec zaplatí iba 86,76 eura. Výsledkom oslobodenia vysokých príjmov od platenia odvodov je nedostatok peňazí vo verejnom zdravotníctve a hlasy, ktoré požadujú zvýšenie platieb hradených samotnými pacientmi.
Superhrubá mzda má byť vstupnou bránou pre oveľa drastickejšie zmeny sociálneho systému a presunu peňazí medzi štátom a občanom, ktorú predstavuje odvodový bonus. Jeho podstatou je zrušenie doterajšieho modelu sociálnych funkcií štátu v podobe zabezpečenia príjmu počas choroby, nezamestnanosti a sociálnej odkázanosti.
Táto novozriadená mzda má vytvoriť základ pre odvodový bonus, ktorý bude znamenať zrušenie nemocenského a úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, rodinných prídavkov a niektorých ďalších príspevkov a dávok určených občanom: Tie sa majú nahradiť výrazne nižšou štátnou dávkou (185 eur), ktorá by podliehala rovnako ako iné príjmy dani aj odvodom.