Na rozdiel od bánk ich bonita potenciálnych dlžníkov vôbec nezaujíma. Vedia, že svoje peniaze dostanú za každých okolností späť, a to aj za cenu toho, že klienta pripravia o strechu nad hlavou. Súčasná legislatíva totiž nahráva veriteľom, ktorí ťažia zo zúfalej situácie ľudí.
Vo väčšine „kamenných“ bánk je úroková miera stanovená ročne (per annum – p.a.) Lenže per annum – p.a. alebo per diem – p.d. – to je pre väčšinu nešťastníkov nútených siahnuť po „rýchlej pôžičke“ doslova španielska dedina. A keď sa nezaplatené úroky a úroky z omeškania vyšplhajú do astronomických výšin, nastúpi exekútor a môžu prísť o všetko.
Ak úžera v rómskych osadách je vo všeobecnosti považovaná za nemorálnu, tak rovnakou optikou sa treba pozerať aj na stav, pri ktorom štát len veľmi slabo chráni dlžníkov nebankoviek a umožňuje veriteľom ťažiť z ľudskej nevedomosti.
Tá obrovská disproporcia je priam do neba volajúca. Pritom primeraná ochrana dlžníkov je úplne bežnou súčasťou legislatívy v západných krajinách. Dokonca aj v takej liberálnej krajine, akou sú bezpochyby Spojené štáty, sú dlžníci lepšie chránení ako u nás.
Je preto najvyšší čas, aby štát začal konať. Slovensko, ak má byť súčasťou civilizovaného sveta, nemôže byť eldorádom nebankoviek a exekútorov.