Prezident môže u nás ovplyvniť zamestnanosť asi tak, ako môže ovplyvniť vývoj na nemeckých trhoch. Naše zákony môže ovplyvniť asi tak, ako môže ovplyvniť to, či parlamentná väčšina jeho veto na nejaký zákon prelomí, alebo nie. Rozhodnutie investorov prísť na Slovensko môže ovplyvniť asi tak, ako môže ovplyvniť prácu našich súdov a vymožiteľnosť práva. Zdravotníctvo môže ovplyvniť asi tak, ako môže ovplyvňovať zdravotné poisťovne, kategorizačné komisie a VÚC, pod ktoré spadajú nemocnice.
Rovnako sa dá pokračovať rezort po rezorte. Prezident má u nás význam v ústavnej, medzinárodnej a spoločenskej rovine. V rovine každodennej politiky má hlava štátu význam skôr symbolický. Môže vláde znepríjemňovať život, lenže o svojej politike rozhoduje vláda sama. Môže v parlamente prednášať o stave republiky, ale o zákonoch hlasuje parlament sám. A tak ďalej.
Je možné, že práve povedomie voličov Smeru o tom, čo sa dá a čo sa nedá očakávať od prezidenta, je hlavným faktorom, ktorý musí Robert Fico niečím prebiť, ak chce v druhom kole volieb uspieť. Ešte minulý rok prieskumy na túto tému ukazovali, že vonkoncom nie väčšina voličov Smeru si želala, aby kandidoval a v prípade úspechu odišiel z tejto strany a z exekutívy. Jednoducho povedané, premiér Fico na čele Smeru bol pre nich lepšou alternatívou, ako prezident Fico a Smer bez neho.
Presný opak dosiaľ dominoval kampani Andreja Kisku. Ten na jednej strane ťaží zo znechutenia časti voličov z parlamentnej a vládnej politiky ako takej, na druhej strane sa však snaží vzbudiť očakávania, ktoré prislúchajú výlučne týmto oblastiam. Jednoducho povedané, ak by mal mať prezident taký dosah na chod štátu, aký nepriamo sľubuje Kiska, musel by sa najprv náš systém zmeniť na prezidentský.
K tomuto paradoxu v čase medzi prvým a druhým kolom volieb pristúpi ďalší. Väčšina analytikov považuje Kiskov doterajší úspech za ukážku toho, do akej miery časť voličov odmieta politikov, politické strany a ich odporúčania. Lenže ak chce Kiska v druhom kole uspieť, bude sa musieť spoľahnúť práve na politikov, politické strany a ich odporúčania.
No niežeby tie odporúčania v niektorých prípadoch stáli za viac, ako fajku dymu. Napríklad tie, ktorými sa prezentuje Ľudová platforma. Spolok troch nekooperujúcich strán, ktorý v prvom kole vlastnou vinou totálne skrachoval, a ktorý sa teraz zúfalo snaží nasadnúť na nového koňa. Pričom v prípade takého Pavla Freša je to už ikstý kôň v poradí, pretože vedenie SDKÚ sa ešte pred prvým kolom zaskvelo perlou straníckej politiky celoeurópskeho formátu: sotva nájsť takú stranu, ktorá by svojim voličom odporúčala voľbu štyroch rôznych kandidátov naraz…