Šesť rokov počúva od progresívnej ľavice výčitku, že ľudia v skutočnosti kašlú na to, či demokrati spolupracujú s republikánmi, pretože ich v prvom rade zaujímajú vlastné životy. Trápia ich výsledky politiky, nie melodráma, podľa ktorej najlepšie zákony budú také, nad ktorými si padnú do náručia intelektuál z východu s redneckom zo stredozápadu.
Na siedmy rok Obama do svojej správy o stave únie zaraďuje opäť niečo z progresívnej agendy, ktorá ho dvakrát vyniesla do úradu. Akurát, že kým dosiaľ hrozilo, že sa z nej v Kongrese stane zriedená brečka, teraz môže mať prezident istotu, že z takejto jeho agendy nebude celkom nič. V Kongrese ovládanom republikánmi, ktorí pri počutí návrhu na jemné zvýšenie dane z kapitálových ziskov kričia o triednom boji, šancu mať nebude.
Načo to robí? Podľa niektorých ide o vec imidžu, „odkazu“, ktorý chce po sebe zanechať. Podľa iných sa to demokratom hodí hneď pri výbere kandidáta do budúcich volieb. Obama postavil zaujímavý súbor otázok na Hillary Clintonovú, o ktorej sa všade hovorí, no ktorej názory na nič nikto nepozná…
Na Slovensku budeme čoskoro tiež môcť konfrontovať sľuby s odkazom. Bude to zaujímavé. Strana, ktorá sa tvárila progresívne u nás, napríklad ani len nepredstiera, že by chcela vôbec nejako zdaniť kapitálové príjmy a majetok. A to u nás mal a stále ešte má Smer v parlamente takú pozíciu, o akej sa Obamovi v Kongrese mohlo iba snívať.