Zmeny sú hĺbkové a nezvratné. Uzatváranie sobášov a tým aj rodičovstvo sa posúva do vyšších vekových kategórií, preto manželské páry už nestihnú priviesť na svet druhého či ešte i tretieho potomka. Pritom poučka je jasná, ak sa má zachovať počet obyvateľstva, ženy by mali mať priemerne po dve deti. Prinajmenšom.
Plodnejšie severné okresy ani vnútorná migrácia nezastavia nešťastný vývoj. V súčasnej situácii sa určite nebudú prijímať rozsiahle sociálne opatrenia v prospech materstva ako za Husáka, aby sme o niekoľko desaťročí mohli pozitívne hovoriť pre zmenu o početnejšej generácii "Kiskových detí“. Okrem iného by to podnietilo najmä rast pôrodnosti v skupinách obyvateľov, ktoré aj tak majú vážne problémy.
Ponúkajú sa dva iné varianty. Po prvé, podvihnúť stavidlá nadmerne rigoróznej migračnej politiky a podporiť prisťahovalectvo. Samozrejme, selektívne podľa jednotlivých zahraničných lokalít. Po druhé, nepochybne inteligentnejšie, zosúladiť prácu a rodinu podľa príkladov zo Škandinávie. Umožniť ženám, aby rast ich kariéry neobmedzovala starostlivosť o deti (a naopak). Viac využívať čiastočný zamestnanecký úväzok, časť práce uskutočňovať doma, podporovať zriaďovanie podnikových jaslí a škôlok, stavbu nájomných bytov prístupných pre mladomanželov atď.
Viacero dobrých nápadov by sa dalo nájsť aj u nás. Šikanovanie ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou či zavádzanie zatuchnutých praktík do výchovy by však slovenské rodiny a celú populáciu určite nezachránili.