Na porovnanie – v krajinách ako Nemecko či Rakúsko je to presne naopak, recyklujú sa tam až tri štvrtiny odpadu. Pochopili, že odpad je niečo, čo môže mať ekonomický prínos. Prostredníctvom separovania dochádza k úspore nákladov na ich odvoz a uloženie odpadov na skládky alebo do spaľovní, čím sa zároveň predlžuje životnosť skládok. (Čítajte viac v článku: Aktivisti sa obávajú monopolizácie odpadového hospodárstva)
"Revolúciu“ v odpadovom hospodárstve si ministerstvo životného prostredia (MŽV) sľubuje od nového zákona o odpadoch. Chce motivovať ľudí, aby viac separovali a odpad brali ako druhotnú surovinu. Samotná filozofia – kto bude separovať, bude platiť menej – je správna. Otázne je, či si ministerstvo zvolilo tie správne nástroje.
Recyklačný fond síce nebola "žiadna výhra“, lebo mnohé subjekty doň vôbec neprispievali, kontrola zo strany fondu bola veľmi lajdácka a peniaze nešli vždy tam, kam mali, lenže ani nový model nie je najideálnejší. Dá sa povedať, že je skôr idealistický. O vyseparovaný odpad by sa mali starať sami výrobcovia. Lenže kto bude garantovať, či sa výrobca (ktorý medzičasom môže zaniknúť) bude starať o osud nejakého elektrospotrebiča?
Okrem toho sa objavujú obavy z možnej monopolizácie tohto megabiznisu, a tak ako jednoznačne pozitívnu možno hodnotiť informáciu, že MŽV poskytne obciam 10 mil. eur na likvidáciu čiernych skládok, ktoré sa potom začnú starať o svoje okolie samy. Napokon ony najlepšie vedia, kde čo majú…