Viktor Orbán najprv stavia plot na hranici so Srbskom, aby vraj strážil Maďarsko pred utečencami. Teraz posiela jednotky pohraničných policajtov, ktorí majú strážiť ten plot a loviť utečencov. Donald Trump blúzni o vysokom múre pozdĺž tritisíckilometrovej hranice s Mexikom, za ktorý by vraj donútil zaplatiť samotných Mexičanov. Prečo? Pretože mexická vláda vraj „posiela do Spojených štátov samých kriminálnikov, znásilňovačov a dílerov drog“. Nejde len o bežného hňupa čerpajúceho svoje múdrosti z konšpiračných webov. Trump vedie rebríčky uchádzačov o kandidatúru na prezidenta USA za Republikánsku stranu.
Ako vidno, v kŕčoch pri riešení problému prisťahovalcov a utečencov sa nezmieta iba Slovensko, dokonca ani len Európa nie. Kŕče strachu, xenofóbie a neschopnosti postihujú celú našu slávnu euroatlantickú civilizáciu.
Čo sa našich slovenských kŕčov týka, sú pre nás typické.
Kŕče strachu, xenofóbie a neschopnosti postihujú celú našu slávnu euroatlantickú civilizáciu.
Od začiatku roka sa v Stredozemnom mori utopilo zhruba dvetisíc utečencov. Iba v júli pristálo na gréckych ostrovoch takmer 50-tisíc ľudí, väčšinou zo Sýrie. Od začiatku roka ich tam prišlo 158-tisíc, k talianskym brehom zatiaľ dorazilo ďalších 90-tisíc. A to hovoríme iba o tých, čo idú po mori. Nemecko v tomto roku očakáva príchod 800-tisíc žiadateľov o azyl.
Krúti sa vám z tých čísel hlava? To by sa, ak ste zo Slovenska, veru mala. Nám na Slovensku sa totiž točia hlavy už z predstavy, že by sme sa mali postarať o pár stoviek cudzincov. Postarať v zmysle umožniť im žiť, pracovať a prispievať do komunity, ktorá ich prichýlila na úteku pred vojnou a zmarom. Rečičky našich politikov a štátnych úradníkov o výhradnej pomoci sýrskym kresťanom sú v týchto súvislostiach také trápne, až je neuveriteľné, že si ich väčšina všimla iba preto, lebo zahraničné médiá si teraz všimli jedného ministerského hovorcu.
Čosi veľmi zhnitého je v európskom vzduchu. Nedokážeme poriadne riešiť svoje vlastné problémy, nedokážeme sa postarať o svojich vlastných ľudí. Nedokážeme, aby mali všetci našinci rovnaký prístup k našim vymoženostiam, počnúc zdravím, končiac základným príjmom pre zachovanie ľudskej dôstojnosti. Je až nepochopiteľné, prečo sa k nám ľudia z Afriky a Sýrie vlastne tak masovo túžia prisťahovať.
Samozrejme, pochopiteľné to v skutočnosti je. Im ide o holé životy a prežitie ich rodín a detí. Naša pomoc im by nás nestála ani zlomok toho, čo spotrebujeme my sami. Lenže my sa im bojíme rovno povedať, že im pomôcť nechceme, pretože nič nás neprinúti správať sa k cudzincom lepšie, ako by sme sa v podobnej situácii správali sami k sebe.