Na to, aby si manažér štátneho podniku k slušnému platu nadelil ešte aj niekoľkotisícové odmeny, stačí, že je sám so sebou spokojný. Veď kto už môže byť lepší arbiter, ako jeho vlastné ego?
Navyše väčšina bežných smrteľníkov sedí na jednej stoličke, a preto dostáva iba jeden plat. Zdá sa však, že manažéri Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podobne ako poslanci (čo je však notoricky známe), sú dvojjediní. Okrem odmien člena predstavenstva berú aj plat topmanažéra Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Už z tohto je zrejmé, že je veľký rozdiel medzi štátnym zamestnancom, ktorému niet veľmi čo závidieť, a zamestnancom štátu, ktorému môže závidieť i nejeden manažér zo súkromného sektora. Ten totiž, ak chce pomýšľať na odmeny, musí mať za sebou skutočne hmatateľné výsledky.
Tak trochu to pripomína vtip Rádia Jerevan, v ktorom sa poslucháč pýtal: „Budú v komunizme peniaze?" „Budú aj nebudú. Niektorí súdruhovia ich budú mať a iní súdruhovia ich mať nebudú.“