Protest stoviek zdravotných sestier, ktoré podali výpovede, má však s voľbami do činenia až v druhom či dokonca treťom slede. Skrátka, keby chcel niekto dávať ich protest do súvisu s blížiacimi sa voľbami, nehovoril by pravdu.
Ak si niekto myslí, že päťsto či sedemsto sestričiek v našich nemocniciach nebude chýbať, asi používa služby nejakých iných nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva naštartovalo o chvíľu sa končiace volebné obdobie s veľkými plánmi. Ak by bolo pristúpilo k návratu k systému jednej verejnej zdravotnej poisťovne, bolo by to dozaista zemetrasenie, ktoré by trvalo dodnes a dodnes by zaručovalo, že takmer akákoľvek iná zdravotnícka téma by popri ňom bledla závisťou.
Z veľkolepých plánov však zostalo akurát pár neurčitých vyhlásení (hodnotenie, či je to našťastie, alebo žiaľbohu, prenechajme nateraz iným), a tak slovenské zdravotníctvo zostalo naďalej dodávateľom „starých“, osvedčených tém. Peniaze miznúce v čiernych dierach distribútorských mafií, nehospodárny manažment nemocníc, slabá dostupnosť pacientov k modernej liečebnej technike… a zďaleka nie v poslednom rade slabé finančné ohodnotenie celých profesijných skupín. Na prvom mieste z nich sú dnes zdravotné sestry.
Sestry zostali bokom pri minulých úspešných protestoch lekárov a bokom zostali aj po tom, čo si vybojovali svoje vlastné malé platové víťazstvo, keď ich nemocnice vzápätí začali nútiť podpisovať zmluvy, podľa ktorých sa stali napoly sestrami a napoly administratívnymi pracovníčkami. Bokom ich očividne odsunulo aj súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva, ktoré tri roky sedelo na príprave novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bez toho, aby sa unúvalo seriózne rokovať s tými, o ktorých zákon hovorí a ktorým je v prvom rade určený.
Protesty a prvé varovanie, že prídu výpovede, prišli zo strany sestier po tom, čo minister Viliam Čislák v júni minulého roka predložil novelu do parlamentu a bolo jasné, že platy sestier sa napríklad nebudú odvíjať od dĺžky ich praxe podľa systému, ktorý požadujú sestry samotné. Novela takisto „zabudla“ riešiť všetky sestry vrátane ambulantných a podobne.
Nie je chybou sestier, že Čislákovou reakciou na protesty bolo namiesto rokovania s ich stavovskými a odborovými organizáciami o prípadných zmenách v návrhu jeho vysvetľovacie turné po nemocniciach. Turné, o ktorom minister a jeho úradníci tvrdili, aké je úspešné. Nuž aké bolo úspešné, vidíme teraz. Ak si niekto myslí, že päťsto či sedemsto sestričiek v našich nemocniciach nebude chýbať, asi používa služby nejakých iných nemocníc. Alebo používa služby nejakého skvelého psychoterapeuta.
Výpovede sestier na dnešnom stave do volieb sotvačo zmenia. Sú však veľavravným pomníčkom ministra a jeho predchodkyne. Ktorí vo voľbách ani nekandidujú a môžeme len hádať, na akej pozícii v lukratívnom biznise sa objavia nabudúce.