Zatiaľ čo v krajine galského kohúta je nemysliteľné, aby sa na pozíciu vyšších štátnych úradníkov dostal niekto bez absolvovania povestnej Vysokej školy administratívy (École nationale d'administration), o tom, kto získa miesto v štátnej službe u nás, stále rozhoduje najmä to, či má „správnych“ známych, alebo či je členom tej „správnej“ strany. Odbornosť je druhoradá.
Pritom azda o ničom inom (s výnimkou odluky cirkvi od štátu) sa u nás už tak dlho nehovorí ako práve o odpolitizovaní štátnej správy. Na prvý pohľad je to veľmi jednoduchá vec. No v krajine, ktorá je doslova rajom byrokracie (podľa štatistiky ILO je v štátnej správe zamestnaných 200-tisíc ľudí, čiže na 1 000 Slovákov pripadá približne 37 úradníkov, čo nás radí na druhé miesto v EÚ!) je zároveň nesmierne ťažké presadiť, aby o personálnych nomináciách rozhodovala iba odbornosť.
O tom, že rodinkárstvo je u nás hlboko zakorenené, vypovedá aj minulotýždňová kauza, v ktorej sa otec slávneho hokejistu snažil vybaviť flek v štátnom podniku pre svojho druhého syna. Na Slovensku sa vždy nájde dostatok synov, dcér a švagrov, ktorí potrebujú teplé miestečko. Presadiť preto zákon o štátnej službe bude doslova zázrak. Politici v súvislosti s ním vždy správne hovoria, že je nevyhnutné optimalizovať počet a úradníkov a následne prijať definitívu. Lenže zatiaľ sa u nás „optimalizuje" tak, že počet úradníkov rastie. Preto aj definitíva je v nedohľadne.