Nielenže sa do parlamentu naozaj vrátil. Po dvoch rokoch, keď strane Sieť už v Národnej rade nebude mať ani kto vystrojiť pohreb, Hrnčiar rokuje o svojom návrate do Mostu. Nevieme, či sa vtedy naozaj nerozišli v zlom, no v každom prípade majú šancu v dobrom sa znovu zísť: so sebou totiž privádza štyroch ďalších poslancov a významne tak mení pomery síl vo vládnej koalícii.
Zdôvodnenie, ktoré Hrnčiar používa na vysvetlenie svojho bleskového odchodu zo strany (doslova pár hodín po stretnutí s novým predsedom Siete), je rovnako čarovné a takmer navlas totožné so zdôvodnením, ktoré použil Procházka, keď Hrnčiara zosadil z podpredsedníckej stoličky. Tentoraz podľa Hrnčiara vraj za chrbtom ostatných rokoval s niekým z opozície novopečený predseda Roman Brecely.
Nuž dalo by sa špekulovať aj o prozaickejších dôvodoch, pre ktoré hrnčiarovci najskôr tak náhle zatúžili po Moste. Napríklad medzi nimi mohla byť informácia o Procházkovom pláne zúročiť svoj skromný, ale predsa len nejaký vklad do vzniku vládnej koalície svojím lukratívnym útekom z politiky do Luxemburgu. Po zverejnení tejto informácie muselo byť už každému jasné, že Sieť končí nielen ako reálna strana (ak teda niekedy reálnou stranou vôbec bola), ale aj ako prípadná formálna výplň vládnej koalície.
Hrnčiarovým ťahom sa definitívne rieši otázka, či cez víkend vládna koalícia jedného člena stratila, alebo, naopak, získala ďalšieho, nového. Ukazuje sa, že stratila. Osud Romana Brecelyho na ministerstve dopravy bude už len otázkou technickej dohody. Bez ohľadu naň platí, že ani nie pol roka po voľbách sa z vládnej štvorkoalície fakticky stáva trojkoalícia. Brecely môže v parlamente predsedať sám sebe a na koaličných rokovaniach si možno akurát tak robiť poznámky, nemá však v rukách nič, čo by zavážilo.
Na druhej strane cez diery v Sieti už vidno, kto na tom, azda nevdojak, získal najviac: poslanec, ktorého Béla Bugár nechal odísť, prišiel o dva roky späť aj so štyrmi ďalšími a z predsedu Mostu-Híd odrazu vyrobil koaličného partnera rovnocenného doteraz druhému najsilnejšiemu členovi spolku Andrejovi Dankovi. Na volebných výsledkoch, v ktorých Dankova SNS predstihla Bugárov Most o dve percentá, sa, pravdaže, nič nemení. Mení sa však to, že Bugár bude mať v parlamente odrazu rovnaký počet „žetónov“, ako Danko.
Keďže v živote vlády záleží na hlasovaní v parlamente zo všetkého najviac, rozdiely vo volebných výsledkoch budú zabudnuté. Predseda Mostu si nielenže bude môcť vypýtať o ministerstvo viac. Stane sa rozhodcom medzi rastúcou SNS a stagnujúcim Smerom, na čom, ak bude rozumný, nemôže prerobiť.