To je priveľa neznámych na to, že 34 percent peňazí je platených nepriamo zo štátnej kasy, keďže štát má takýto podiel v Slovenských elektrárňach a stavia sa na úkor dividend pre akcionárov.
Žiaľ, potvrdzuje sa to, čo sa šuškalo už dávno. Pre taliansky Enel boli Mochovce príliš veľké sústo. Taliani sa pri výstavbe jadra školia, nemajú dôveru v domácich odborníkov a táto nekoordinácia bola a je v neprospech celého projektu.
Dynamike nepridáva ani fakt, že Mochovce po dostavbe nebudú prinášať zisky, keďže ceny elektriny na trhu sú, žiaľ, nateraz nízke a zrejme to tak aj niekoľko rokov zostane. Napriek tomu nad novými blokmi elektrárne netreba lámať palicu.
Európu čaká najbližšie roky zrejme slušný rast ekonomiky a pri väčšom dopyte po elektrine môže ísť cena napríklad o päť rokov výrazne hore. Jadrová elektráreň si môže na seba zarobiť aj za desiatky rokov vzhľadom na dlhú životnosť.
To, že pri úvode sa predraží a mešká však návratnosť predlžuje a logicky brnká na nervy investorom. Do Mochoviec treba pustiť domácich odborníkov, aby sa všetko už čím skôr dokončilo a nestrácal sa zbytočne čas a peniaze.