Jeho voličskú základňu tvoria najmä ženy (hlasovalo zaňho 62 % žien), obyvatelia miest a osoby s vyšším vzdelaním a z vyšších profesijných kategórií. Z hľadiska tohto elektorátu Van der Bellenovi zrejme pomohli medzinárodné udalosti – a to, ako na ne reagovala FPÖ. Po rozhodnutí Britov o brexite FPÖ spočiatku zostrila svoju kritiku Európskej únie. V nadväznosti na narastajúci skepticizmus ohľadom britských brexitových stratégií však neskôr zmiernila výpady proti EÚ. Jej postoje sú však menej jednoznačné. Zdá sa, že FPÖ napokon podporuje koncept európskeho jadra, kde krajiny Stredomoria nie sú súčasťou eurozóny.
Trumpovo víťazstvo v USA mohlo k účasti na voľbách motivovať niektorých rakúskych voličov, ktorých neočaril ani jeden kandidát, no neboli veľmi naklonení nacionalistickej pravicovej alternatíve, lebo si uvedomovali, čo sa môže stať, ak sa k volebným urnám nedostavia. Van der Bellenova kampaň týchto voličov priamo oslovila poukazovaním na to, že je lepšie voliť, ako zažiť (nepríjemné) prekvapenie. Ide o narážku na Hoferovo vyjadrenie, že ľudia môžu byť prekvapení z toho, čo všetko dokáže urobiť prezident.
V úvodnej fáze prezidentskej kampane naznačil, že by mohol odvolať vládu, ktorá by konala ako koaličná vláda SPÖ/ÖVP v prípade utečeneckej krízy. Výrazná časť elektorátu neprijala tento druh odklonu od doterajšej úlohy rakúskeho prezidenta. Hlas za Van der Bellena je svojím spôsobom hlasom v prospech stability. Nevyplatila sa ani miestami špinavá kampaň FPÖ. Urážala predstavy ľudí o slušnosti – a Van der Bellen bol navyše považovaný za lepšieho reprezentanta na medzinárodnej scéne.
Van der Bellenovo zvolenie otvára krátke obdobie úľavy. Otázkou je, či a akým spôsobom sa využije.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.