Jedným je tzv. zamestnanecký bonus, prostredníctvom ktorého by si firmy mohli odpísať 50 % z odvodov, ak zamestnajú Rakúšana, a druhým je návrh znížiť prídavky na deti rodičom z iných štátov EÚ.
Inšpirácia je zrejmá. Brexit spustil v únii debatu, aké sociálne dávky prislúchajú cudzincom, a konzervatívci sa tejto témy hneď chytili. Čo na tom, že sloboda pohybu pracovnej sily je jedným z pilierov EÚ, keď ide o hlasy voličov, každý prostriedok je dobrý…
Pritom je zrejmé, že napr. opatrovateľky zo Slovenska a celého „ostbloku“ nikomu prácu neberú, naopak, diery na pracovnom trhu zapĺňajú. Tie ženy nepracujú ďaleko od domova len tak z „plezíru“. Keďže 80% z nich poberá rodinné prídavky, znamená to, že odchádzajú od vlastných rodín, pričom dieťa zverujú do opatery iným! Okrem prídavku v plnej výške by si preto zaslúžili aj odlučné.
Návrh ministerky pre záležitosti rodiny a mládeže, aby sa prídavky prepočítavali podľa indexu kúpnej sily, je nezmysel, lebo v rámci EÚ musí platiť princíp za rovnakú prácu, rovnaká pláca. Ak by sme ho uplatnili v obrátenom garde, tak potom by podľa rovnakej logiky mala ministerka Karmasinová na Slovensku, teda v krajine svojich predkov, v reštaurácii či opere zaplatiť zhruba 3-násobok ako Slovák, lebo má vyšší príjem. Absurdné? Áno, ale presne toto navrhujú rakúski ľudovci.
Je zrejmé, že chcú za každú cenu znížiť počet cudzincov pracujúcich v Rakúsku. Vybrali si však veľmi nešťastný prostriedok, lebo keby im všetky opatrovateľky povedali Tschüss, tak sú nahraní!