Google je ukážkovým predstaviteľom tohto priemyslu. Vizionári novej doby pripomínajú viac ropných magnátov z prelomu 19. a 20. storočia, keď sa ešte len rodili prvé protimonopolné zákony a opatrenia.
Do príbehov o vizionároch sa len akosi nezmestí detská práca v krajinách, kam vyvážajú výrobu pre nízke náklady a vysoké zisky. Vyhýbanie sa daniam v krajinách, kde pôsobia. Na nejeden úžasný model mobilného telefónu či inej hračky pripadajú nielen vojny gangov o ťažbu koltánu v strednej Afrike a otrocké manufaktúry v Juhovýchodnej Ázii.
Medzi obete treba rátať aj inovácie, ktoré možno neuzrú svetlo sveta iba preto, lebo štáty, ktoré umožňujú technologickým gigantom neuveriteľne bohatnúť, z toho nemajú prakticky nič. Drvivá väčšina kľúčových patentov, na ktorých spomínané firmy bohatnú, pochádza pritom práve z verejných zdrojov.
Obeťami sú aj nadšení zákazníci, zatvorení do zlatých klietok, v ktorých nie oni, ale niekto iný za nich rozhoduje o tom, aké programy budú používať, čo a kde budú nakupovať, aké služby budú využívať a kedy budú musieť investovať do novej kôpky kremíka a plastov iba preto, lebo ich hardvér už nezvládne prehnané nároky zle napísaného softvéru.
Bezprecedentne vysoká pokuta Európskej komisie pre Google nie je vôbec taká vysoká, ak vezmeme do úvahy obrat, zisky a praktiky potrestanej firmy. Google je ukážkovým predstaviteľom celého priemyslu, o ktorom je tu reč. Vizionári novej doby pripomínajú oveľa viac ropných magnátov z prelomu 19. a 20. storočia, keď sa ešte len rodili prvé protimonopolné zákony a opatrenia.
Ak by mohli, zadusili by celkom všetko, čo im stojí v ceste. Všade, kde môžu, vyvážajú zisky, čím dusia domáci trh. Napríklad aj zisky z reklamy, ktoré takto strácajú médiá na Slovensku, a to hovoríme o desiatkach miliónov ročne.
O slobodnej informačnej diaľnici vás budú poúčať sediac v stotonovom kamióne, ktorý tam má pre seba vyhradený najširší a najrýchlejší jazdný pruh, kým všetkých ostatných vytláča za krajnicu. Preferovanie vlastného porovnávača cien spotrebných tovarov je len jedným z mnohých spôsobov, akými sa to deje.
V Spojených štátoch dnes napríklad bojujú o zachovanie takzvanej neutrality siete, čo je boj proti tomu, aby poskytovatelia pripojenia na sieť nepreferovali isté služby a firmy „lepšími diaľničnými pruhmi“ a nepriškrcovali dátové toky ich konkurencii.
Na ktorej strane takýchto zápasov stoja mnohí z tých ospevovaných vizionárov? Na strane svojich vlastných ziskov, pravdaže. Za to nám – zákazníkom – žiadna zlatá klietka nestojí. Európska komisia si robí svoju prácu v tomto prípade dobre.