Venezuelská opozícia pred časom vyhlásila, že do konca júla sa bude organizovať za účelom zmarenia volieb do nového ústavodarného zhromaždenia (ÚZ), ktoré sa majú konať v predposledný júlový deň. S odvolaním sa na článok 350 ústavy neuznávajú vládu Nicolása Madura ani ÚZ, ktoré má nahradiť parlament s prevahou opozície.
Po vyhlásení nasledovala vlna pouličného násilia, systematické útoky na vojenskú základňu Carlota s cieľom oslabiť Národné bolívarovské ozbrojené sily (FANB), ako aj útoky granátmi na ministerstvo vnútra a najvyšší súd. Zakrátko sa začalo hovoriť o štátnom prevrate, ktorý je podľa venezuelskej vlády výsledkom špionáže severoamerickej CIA v spolupráci s Mexikom a Kolumbiou.
Z druhej strany sa hovorí o statočnom odhodlaní venezuelského ľudu brániť slobodu a demokraciu, čoho dôkazom majú byť aj štrajky opozície a Madurova hrozba, že zatkne všetkých sudcov menovaných opozíciou v parlamente posledný piatok, čo vzápätí označil za neplatné.
Rétorika venezuelského prezidenta a jeho voči jednotlivcom čoraz opresívnejší aparát silne nabádajú k presvedčeniu, že opozičné masy zhromaždené v ostatných týždňoch v uliciach Caracasu skutočne hája princípy slobodnej demokratickej spoločnosti. Takýto v našich podmienkach väčšinový výklad však priamo spochybňujú vyhlásenia riaditeľa CIA Michaela Richarda Pompea. Ten pre analytičku Vanessu Neumannovú z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky (FPRI) otvorene potvrdil, že sa uskutočnili stretnutia s predstaviteľmi Kolumbie a Mexika za účelom dosiahnutia „čo najlepšieho výsledku v politickom prechode vo Venezuele“. Ten výsledok zatiaľ vo Venezuele nadobúda podobu občianskej vojny.