Emmanuel Macron chce ukázať, že bude veľkým európskym hráčom a Francúzsko s ním. Rakúsky kancelár Christian Kern pokračuje v snahe urobiť z Rakúska mediátora medzi Bruselom a strednou Európou, čo je úloha, v ktorej ho chcú vidieť tak v Bruseli, ako aj vo Viedni. Český premiér Bohuslav Sobotka bojuje o to, aby Česko nevypadlo z úvah napriek tomu, že nie je členom eurozóny a napriek turbulenciám na domácej politickej scéne.
Robert Fico chce ukázať, že svoje slová o jadre Európskej únie mieni vážne. Rovnako ako to, že v mene udržania Slovenska v prvej európskej lige musí byť pre nás súdržnosť visegrádskej skupiny až na druhom mieste. Rozčúlené reakcie Budapešti a Varšavy na fakt, že Macron ostentatívne obchádza práve tieto dve krajiny, „zabúdajú“, že sú to v prvom rade oni, kto obchádza Brusel všade, kde sa len dá. Viac než Macron by ich mali pritom trápiť Fico so Sobotkom. Vo chvíli, keď sa zo scény vytratí V4, stratia poslednú platformu, ktorá im dávala v diskusiách o únii aký-taký mandát presahujúci ich národné hranice.
Paradoxom z Ficovho pohľadu je však to, že ak bude chcieť zo stretnutia s Macronom vyťažiť čo najviac, bude sa mu možno musieť postaviť v otázke, ktorá je pre oboch doma veľmi dôležitá. Macron doma útočí na sociálny dumping zahraničných firiem, ktoré vo Francúzsku „kazia platy“. Vrátane firiem práve z nášho regiónu.
Ak bude chcieť Fico zo stretnutia s Macronom vyťažiť čo najviac, bude sa mu možno musieť postaviť v otázke, ktorá je pre oboch doma veľmi dôležitá.
Ako je to u nás? Pomaly neprejde ani týždeň bez toho, aby si niektorý z našich „kapitánov priemyslu“ neposťažoval, ako v našom hospodárstve chýbajú kvalifikované pracovné sily. Reč je najmä o výrobe a v rámci nej najmä o automobilovom priemysle, ktorý na seba nadväzuje celú sieť ďalšej výroby a služieb. Lenže ak je reč o tomto, potom je reč aj o zahraničných firmách, vrátane francúzskych.
Samozrejme, reč je tým pádom aj o mzdách. Žiadne rečičky o štruktúre školstva nezakryjú, že i keď platy u nás v poslednom období rástli rýchlejšie ako produktivita práce, bolo to iba preto, lebo dobiehali ohromný nepomer z čias, keď bola u nás 20-percentná nezamestnanosť a investorov sme lákali na to, že sme lacní. Ešte stále ho nedobehli.
Nikdy nie je dobre, keď sa sociálne otázky nacionalizujú, ale ak sa francúzsky prezident pokúsi tlačiť na tému sociálneho dumpingu, bude potrebné opýtať sa ho, ako je to s platmi zamestnancov francúzskych firiem na Slovensku. Sú európske? Francúzske? Alebo slovenské – čiže v európskom i francúzskom meradle dumpingové?
Cieľom by pritom nemal byť súboj francúzskych a slovenských miezd. Cieľom by malo byť, aby v dohľadnom čase aspoň v jadre únie – nech už to bude čokoľvek – platilo, že človek s provnateľnou produktivitou v porovnateľnej práci môže očakávať porovnateľný príjem. Za také jadro sa bude potom všetkým bojovať oveľa ľahšie.