Vypovedanie koaličnej zmluvy bez udania jasného dôvodu, odkazovanie cez esemesky a médiá a ako čerešnička vyhrážanie sa, že SNS vystúpi z koalície, ak vláda v stredu zasadne.
Danko hrozí, že povalí vládu, ktorá je dnes posledným garantom proeurópskeho smerovania. Koalícia Smer, SNS a Most-Híd, ktorá sa od začiatku označovala ako hrádza proti extrémizmu, by tak kvôli ctižiadostivosti lídra SNS skončila a predčasné voľby môžu vyniesť k moci práve tých, ktorí sa netaja svojím neštandardným až extrémistickým programom.
Akú inú vládu by si teda Andrej Danko želal, keď už tesne po voľbách tvrdil, že s „polobláznami“ a extrémistami do koalície nikdy nepôjde? Povedať nie Smeru a Mostu však znamená vybrať si práve túto „polobláznivú“ alternatívu, kde by už SNS nemusela mať ani zďaleka takú silu, ako má v koalícii so Smerom a s Mostom.
Nakoniec by sa sama zdiskreditovala a sen o jadre a prvej lige v EÚ by sa navždy rozplynul a my by sme sa pridali k Poľsku a Maďarsku, ktoré naberajú jasné autoritárske črty.
Je načase, aby sa začal Andrej Danko správať ako zodpovedný politik, odložil svoje ego a pochopil, že on nie je ten, kto hrá v koalícii prvé husle. Nie preto, že by prišiel neskoro, ale jednoducho preto, že dostal trikrát menej hlasov ako Smer.
Ak si Danko neosvojí princípy zodpovednej politiky, sám spečatí svoju budúcnosť. Dôležité je správne sa rozhodovať a nepustiť k moci extrémistov. Dúfajme, že aspoň na toto pri svojich zákulisných hrách predseda SNS myslí.