Kedykoľvek v uplynulom týždni Andrej Danko vyslovil hrozbu, že to myslí vážne a je odhodlaný ísť až do dôsledkov, okamžite sa ju snažil uhladiť otvorením si niekoľkých zadných vrátok. Najčastejšie hneď v jednej a tej istej vete, čo robí jeho verbálny prejav…nazvime to – zaujímavým.
To ale nie je podstatné. Podstatné je, že pri každom vyslovení hrozby predseda SNS okamžite pripomenul, že určite nemieni prenechať vládu súčasnej parlamentnej opozícii. Alebo zdôraznil, že zodpovednosť je pre neho na prvom mieste. Alebo dodal, že proti svojim koaličným partnerom vlastne nič konkrétne nemá, len by ho mali začať viacej rešpektovať, aj keď je oproti nim nováčik. A tak ďalej.
Jednoducho povedané, predseda SNS vyslal v uplynulých dňoch príliš veľa takýchto signálov na to, aby sa možnosť rozpadu koalície a predčasných volieb prebojovala na čelo rebríčka očakávateľných udalostí tohto týždňa.
To, že Danko nedokáže dať bodku za myšlienkou, ktorú práve vyslovil, a tak sa jeho prejav vetví niekedy aj celkom neočakávanými smermi, nie je tragédia. Môže to byť akurát úsmevné, pokiaľ sa teda nechceme strašiť pomyslením, že by raz musel ako predseda parlamentu oznamovať niečo supervážne, čo vetvenie neznesie. V každom prípade, je to vec rétorickej zručnosti, ktorá sa dá pri troche snahy nacvičiť.
Dôležitejšie bude, či dokáže dať Danko bodku za témou, ktorou oblažoval národ počas horúcich letných týždňov. To už nie je vec tréningu: to je vec jeho skutočných motívov, ktoré nemusíme poznať. Nie vždy sa dá ľahko rozoznať, či si neochotný kontrolór od vás náhodou len nepýta úplatok, alebo či je naozaj z nejakého dôvodu rozhodnutý nepustiť vás ďalej.
To, že Danko nedokáže dať bodku za myšlienkou, ktorú práve vyslovil, nie je tragédia. Dôležité bude, či dokáže dať bodku za témou, ktorou nás oblažoval počas leta.
Otázka, či bude koaličná kríza zažehnaná, alebo nie, bude teda závisieť od toho, či vôbec existuje nejaká bodka, ktorú by bol za svojimi letnými ponosami Danko schopný (ochotný) urobiť. Ak príde o týždeň, o dva s nejakou novou podmienkou, všetko bude jasné.
Takto jasné to však nemusí byť ešte pol roka či viac. Bude sa im dobre vládnuť – i keď sa budú stranícki lídri formálne pravidelne stretávať, celkom ako to platilo v prípadoch niekdajších Dzurindových koalícií?
Hoci sa šéf SNS inak dokáže celkom presvedčivo tváriť ako škôlkar, ktorý sa práve dozvedel, že pľuť z balkóna sa nemá, jeho piatkové pokorné a obradné poďakovanie svojim koaličným partnerom za to, „že ho vypočuli“, už trochu príliš pripomínalo ochotnícke divadlo. Minimálne z hľadiska vážnosti vecí, ktoré na stretnutí riešili. Napríklad obranu a podobne, všakže.