Sankcie medzinárodného spoločenstva evidentne nijako nebrzdia Kim Čong-una v jeho snahe získať medzikontinentálne balistické strely schopné niesť jadrové hlavice na ciele v Spojených štátoch či dokonca v Európe. A vojenská akcia proti Pchjongjangu by mohla znamenať nepredstaviteľnú katastrofu pre celý región. Dobre rozdané karty by vyzerali celkom inak.
Na jednej strane rovnice máte priam komiksového protivníka: režim, ktorý je šialene neľudský, a vládcu, ktorý je šialene nepredvídateľný. Vždy, keď sa už zdalo, že je ochotný vymeniť svoje vojenské hrozby za ekonomickú pomoc (maskovanú ako spoluprácu), situácia sa zvrtla a vyšlo najavo, že ďalej pracuje na jadrovom programe.
Kimovým cieľom je oddeliť Spojené štáty od hráčov v regióne, potom má diktátor v prezidentovi USA najlepšieho pomocníka.
Terajší Kim nepatrí ani na severokórejské štandardy k umierneným. Snaha získať jadrové zbrane a ICBM nie je preňho len vecou prežitia režimu. Po Iraku a Líbyi je to preňho otázka osobného prežitia. Prirodzene, že chce v prvom rade iba zastrašovať. Problém je však v tom, čo si kto vykladá ako zastrašovanie. Vypúšťanie rakiet ponad japonské územie či hrozba streľby do vôd v blízkosti amerického Guamu sú kroky, ktoré sú na samotnej hranici medzi zastrašovaním a agresiou.
Kto je na druhej strane rovnice? Najbližšie k Pchjongjangu má tradične Peking. Pre Čínu je existencia KĽDR otázkou vyvažovania americkej prítomnosti v južnej časti Kórejského polostrova. Inú cenu Kim pre Peking prakticky nemá. Rovnakú cenu má však aj pre Moskvu, ktorá má v oblasti svoje vlastné geopolitické záujmy. Neznamená to však, že Rusko a Čína dovolia Kimovi úplne čokoľvek. Obe krajiny sa v OSN v lete pripojili k medzinárodným sankciám voči Severnej Kórei a obe krajiny odsúdili pokusné odpálenie podzemnej, pravdepodobne vodíkovej nálože v KĽDR počas uplynulého víkendu.
No a potom je tu Donald Trump. Ak majú pravdu odborníci, podľa ktorých Kimovým cieľom je oddeliť Spojené štáty od hráčov v regióne, potom má diktátor v prezidentovi USA najlepšieho pomocníka. Kvôli vyostreným vzťahom Washingtonu a Pekingu sa čínski analytici nijako nepretrhnú v informovaní Spojených štátov o pohyboch v Pchjongjangu a čínski diplomati v suplovaní amerických pri dohadovaní prípadnej ceny za Kimovu zdržanlivosť. Vzťahy s Južnou Kóreou sa kazia kvôli Trumpovej hrozbe vypovedať zmluvu o obchode a teraz aj po jeho poznámkach na adresu „mäkkého“ Soulu po Kimovom víkendovom pokusnom výbuchu. A ak niečo Trump dosiahol u samotného Kima rečami o „ohni a zúrivosti“, potom iba to, že plány severokórejského diktátora ešte urýchlil.
Keď sa však chce svet vyhnúť katastrofe na Kórejskom polostrove a v okolí, nemá na výber. Musí opäť použiť len nejakú kombináciu už vyskúšaných ciest: vyjednávania, nátlaku, ekonomických odmien a trestov. Možno si to však bude vyžadovať predsa len jednu novinku: okrem Kima bude treba izolovať i Trumpa.