Pobúril tým veľkú časť zamestnancov, ale aj tradične silné francúzske odbory. Od nástupu do úradu dokázal skôr než akýkoľvek iný prezident za posledných 50 rokov vyvolať masové demonštrácie a jeho popularita klesla na enormne nízku úroveň.
Francúzi sú povestní svojím odhodlaním brániť výdobytky triednych bojov, čo pravidelne potvrdzujú mnohými štrajkmi. Olej do ohňa Macron prilial, keď ľudí protestujúcich za svoje práva nazval flákačmi. Títo „flákači“ sa každý deň starajú o to, aby podniky mohli svoje výrobky dostať na trh a vytvárať z nich zisk. „Flákači“, ako ich tento bývalý investičný bankár nazval, vytvárajú hodnoty a použiť voči nim takéto označenie je hrubá urážka.
Bez prerokovania „reformy“ v parlamente sa Macron rozhodol presadiť oslabenie kolektívneho vyjednávania a ľahšie prepúšťanie zamestnancov prostredníctvom dekrétov, čo pobúrilo druhú najväčšiu odborovú organizáciu CGT. Najsilnejšia odborová organizácia CFDT so štrajkom čaká, pretože s Macronom stále vyjednáva a dáva mu šancu zámery prehodnotiť. Ak sa im nepodarí uspieť, Francúzsko môže rovnako ako minulý rok zažiť obrovské, miliónové protesty.
Ak prezident nezmierni svoje odhodlanie podkopávať práva pracujúcich v prospech veľkého biznisu, budú jeho ďalšie roky v Elyzejskom paláci peklom. Navyše, ak si prezident jedného z najväčších štátov Európy znepriatelí občanov, jeho šance miešať karty v európskej politike sa zmenšia.