Koľko máme času?

Generáli John Kelly a James Mattis a šéf diplomacie Rex Tillerson sú ľudia, ktorí oddeľujú našu krajinu od chaosu, vyhlásil pred dvoma týždňami predseda zahraničného výboru amerického Senátu Bob Corker. Menovaní patria podľa jedného z najváženejších senátorov medzi tých málo ľudí, ktorí majú schopnosti zastaviť Donalda Trumpa pred nejakým katastrofálnym činom.

15.10.2017 22:00
debata (7)

Ak je pravda, že za piatkovým Trumpovým prejavom, ktorým síce púšťal oheň a síru na Irán, no zatiaľ si nedovolil úplne zničiť zmluvu, ktorá má zastaviť iránsky jadrový program, treba vidieť silné lobovanie práve menovaných, potom realita potvrdila slová senátora Corkera. Otázka len je, dokedy vplyv ľudí ako Kelly či Mattis na Trumpa vydrží.

Ak detinský americký prezident niečo neznáša, je to pocit, že sa nechá vodiť za ručičku. Keď ho jeho poradcovia donútili po nepokojoch v Charlottesville prečítať vyhlásenie, v ktorom odsúdil bielych rasistov a neonacistov, čím mal odčiniť škandálne slová o tom, že zlo bolo „na oboch stranách“, už o deň neskôr sa „utrhol“ a v rámci brífingu, ktorý mal pôvodne byť o investíciách do americkej infraštruktúry, svoje pôvodné slová v podstate zdupľoval.

S Iránom to možno potrvá o čosi dlhšie, ako len jeden deň. Dva mesiace, čo je čas, za ktorý má Kongres od prezidenta za úlohu jednostranne rozšíriť zmluvu o ďalšie, doteraz nevyžadované podmienky jej ďalšej platnosti, však nie sú príliš veľa. A tak zatiaľ čo Corker varuje, že Trump môže priviesť svet na pokraj tretej svetovej vojny, európski spojenci USA prechádzajú do rezistencie.

Ak sa iránsky režim vráti k nukleárnemu programu, nový konflikt na Blízkom východe bude na spadnutie.

K Nemecku a Francúzsku, ktoré sú spolu s Čínou a Ruskom rozhodnuté naďalej sa riadiť zmluvou s Iránom, sa pridáva aj Británia, ktorej premiérka Theresa Mayová inak patrí k najsilnejším Trumpovým spojencom. Corkerove slová o tretej svetovej vojne medzitým na drobné rozmieňa nemecký šéf diplomacie Sigmar Gabriel, podľa ktorého by odstúpenie USA od zmluvy s Iránom znamenalo bezprostrednú hrozbu vojny v blízkosti Európy.

Európska rebélia proti Trumpovi možno nakoniec nepostačí. Keď sa Kongresu nepodarí „vylepšiť“ zmluvu s Iránom podľa jeho predstáv, prezident z nej Spojené štáty vytiahne a žiaden z poradcov mu v tom už nezabráni. Iránska vláda síce tvrdí, že sa bude zmluvou, ktorá mu bráni vo vývine jadrových zbraní výmenou za možnosť obchodovať s ropou a viacej sa podieľať na medzinárodných trhoch, riadiť dovtedy, dokedy sa ňou budú riadiť európski zmluvní partneri. Odchod USA môže mať však vzhľadom na americkú finančnú a ekonomickú silu pre Irán neblahé dôsledky i bez toho, aby odišli Európania.

Ak sa potom iránsky režim vráti k nukleárnemu programu, nový konflikt na Blízkom východe bude na spadnutie. Na veľkú radosť Saudskej Arábie, ktorá si, čo sa ľudských práv týka, môže s Iránom podať ruky, akurát, že za prostriedok na získanie regionálnej hegemónie považuje lichotenie sa do priazne nestabilného a agresívneho šéfa Bieleho domu. Možnože vieme, že od chaosu nás oddeľuje zopár ľudí. Koľko času nám získajú?

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irán #Donald Trump #jadrová dohoda #James Mattis #John Kelly #Rex Tillerson