V Londýne sa medzitým európska podnikateľská smotánka usiluje premiérku Theresu Mayovú presvedčiť, že odchod jej krajiny bez dohody s úniou bude mať hospodárske konzekvencie, o akých sa tej polovici jej kabinetu, ktorá sa celá natešená ženie k okraju útesu, najskôr ani nesníva. Takže áno, nonšalantne možno naozaj povedať, že tu zostáva už len zopár nevyriešených, no dôležitých otázok. Napríklad, ako mieni Spojené kráľovstvo vyrovnať s úniou finančné záležitosti.
Referendum o brexite bolo nepodareným pokusom Davida Camerona vyriešiť krízu v konzervatívnej strane. Skončilo sa to tak, že on prehral a kríza pokračuje.
Podľa predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho musí Británia pred odchodom odviesť do úniového rozpočtu minimálne 60 miliárd eur. Keď hovorí minimálne, myslí to doslova: európske odhady britských podlžností sa pohybujú v rozmedzí od 60 do 100 miliárd. Problémom alebo s Davisom povedané, nevyriešenou otázkou je, kedy Mayovej vláda uzná, že záväzky Británie voči EÚ nemajú prečo vyrovnávať Nemci, Taliani či Holanďania, ako to pripomína Tajani.
Ďalšou nevyriešenou otázkou je, s kým bude únia rokovať. Mayovej kabinet sa rozpadá v priamom prenose a jej vplyv v parlamente slabne doslova každým dňom. Na jednej strane ju tlačia silní opoziční labouristi, na druhej strane ju spochybňujú vlastní ministri na čele s Borisom Johnsonom a nespokojné krídlo konzervatívcov, ktorí ju tlačia do rýchlejších rokovaní s úniou.
Je v tom, pravdaže, trik. Mayová nemôže rokovať rýchlejšie, pretože to by musela „bez boja“ pristúpiť na dohodu o finančnom vyrovnaní – a to by znamenalo spomínanú prinajmenšom 60-miliardovú facku referendovému rojčeniu o odchode, ktorý bude pre Britániu ekonomicky výhodný rovno od prvého dňa a prvej hodiny. Kto si uvedomuje riziká odchodu bez dohody, má záujem rokovať, hoci aj pomaly, čo však znamená riziko žiadnej dohody kvôli tlačiacim termínom – a kruh sa uzatvára.
Nemusel by sa, pretože v Británii sa už objavujú hlasy, podľa ktorých sa rozhovory nemusia rigidne skončiť do apríla 2019 a Británia aj únia majú vo svojej moci predĺžiť proces podľa potreby. Lenže povedať, že čas netlačí, znamená zrušiť hlavný Mayovej argument, prečo by sa teraz nemala meniť vláda a prečo by už vôbec nemali byť predčasné voľby, po ktorých by moc pravdepodobne prevzala labouristická opozícia.
Referendum o brexite bolo nepodareným pokusom Davida Camerona vyriešiť krízu v konzervatívnej strane. Skončilo sa to tak, že Cameron prehral a kríza pokračuje: len už ovplyvňuje samotný proces brexitu a budúcnosť vzťahov EÚ s Britániou. A to je tá najväčšia z „nevyriešených, no dôležitých otázok“, na ktorú však nestačia rokovania Davisa s Barnierom, pretože jej riešenie leží v Londýne.