Keď sa po teroristickom útoku na Charlie Hebdo ukázalo, že „Slovensko bolo v minulosti zásobovačom expanzných zbraní pre celú Európu“ (R. Kaliňák), jednoducho sme sprísnili zákony týkajúce sa predaja tohto typu zbraní. Okamžite sa to odrazilo v takmer nulovom záujme cudzincov o ich nákup u nás a Slovensko sa zbavilo nelichotivého imidžu „muničák Európy“.
Teraz sa však ukázalo, že zločinci sú vynaliezaví a dokážu prerobiť aj „deaktivované" plynové zbrane tak, aby nimi mohli zabíjať. Opäť by preto bolo žiaduce, aby parlament prijal príslušný zákon.
Ono, keby sme sa v skutočnosti riadili sémantikou (a sedliackym rozumom) a neboli alibisti, tak by „znehodnotenie“ znamenalo, že zbrane skončia niekde pod parným valcom a následne sa roztavia. Napokon, pred budovou OSN v New Yorku stojí socha Jevgenija Vučetiča znázorňujúca muža, ktorý prekováva meč na pluh. Tento starobylý symbol mierového spolužitia sa v našej kultúre zakladá na biblickom verši: „A prekujú svoje meče na radlice a svoje oštepy na vinárske nožnice.“ Netreba preto objavovať nič nové, len robiť veci tak, aby slová mali svoj skutočný význam.