Vláda bez problémov nachádza obrovské investičné stimuly pre zahraničných investorov, na výstavbu automobilky daruje najúrodnejšiu pôdu, ale pre vlastných poľnohospodárov nemá v rozpočte viac ako jeden milión eur.
Zoči-voči tejto sume vyčlenenej na štátnu pomoc stojí iná. Pasívne saldo v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Vlani malo hodnotu 1,3 miliardy eur. Za túto sumu sme doviezli bravčové a hovädzie mäso, mlieko a mliečne výrobky vrátane masla a tiež vajcia, stovky kamiónov ovocia a zeleniny. Z krajiny, ktorá ešte na konci minulého storočia bola sebestačnou, sa stáva republika, kde banány sú často lacnejšie ako domáce jablká. Z celkovej spotreby ovocia mierneho pásma vieme sami vyrobiť len jednu tretinu a v zelenine máme podobné skóre.
Nevedno, či sme takí nemohúci, alebo sme úplne osprosteli. Máme ešte stále dosť pôdy, aby sme sa vedeli nakŕmiť. A to napriek veľkorysým záberom živiteľky pre neraz pusté priemyselné parky a nevkusné satelitné mestečká. Prejedáme si budúcnosť, keď nevieme premyslenými podporami rozhýbať vlastné potravinové hospodárstvo.
Inak, keby sme mali dosť vlastných potravín, v inom svetle by vyzerala aj problematika dvojakých potravín. Je načase proti prúdu silného dovozu vystavať hrádzu z vlastných potravín. Ale za pár drobných ju nik nedokáže postaviť.