Voliči rozdali karty tak, že po stroskotaní rokovaní s liberálmi a so Zelenými Merkelovej nezostávalo nič iné, len osloviť znova sociálnych demokratov.
Hoci vedenie SPD po volebnom debakli dalo jasne najavo, že si chce vybrať oddychový čas a na vládnutie ani nepomýšľa, napokon Merkelovej kývlo na tretiu koalíciu. Nebol to však oportunizmus, skôr z núdze cnosť, lebo strane sa núkali iba zlé a ešte horšie riešenia.
V prípade, že by sa konali predčasné voľby, SPD hrozilo, že by v nich dopadla ešte horšie ako v septembri, a tak volila „menšie zlo“. To sa jej síce v budúcnosti môže vrátiť v podobe ešte horšieho výsledku, lebo v tejto vláde budú opäť v pozícii asistenta Merkelovej, ktorá „zlíže všetku smotanu“, no nad budúcim rizikami prevážil momentálny pud sebazáchovy.
Keď nový šéf SPD Olaf Scholz poznamenal, že v poradí štvrtá veľká koalícia v Nemecku nie je „manželstvom z lásky“, priznal tým, že obe strany veľa možností na výber nemali.
Toto manželstvo z rozumu sa však oproti predchádzajúcim dvom bude líšiť aj v tom, že silnejší partner už nebude taký spoľahlivý ako predtým. Merkelovej kabinet č. IV je s najväčšou pravdepodobnosťou jej posledný. CDU tak popri vládnutí bude musieť riešiť otázku, kto prevezme žezlo po Merkelovej. A keďže popri nej v strane nevyrástla žiadna výrazná osobnosť, môže sa hľadanie korunného princa zmeniť na krutý boj.