Na druhej strane vedenie sociálnej demokracie tiež nehodlá predať svoju kožu lacno, lebo vie, že síce dostalo mandát na dva roky, no za chrbtom má nespokojné regionálne štruktúry, pripravené toto rozhodnutie kedykoľvek prehodnotiť. A tak je výsledkom krach.
Laxný prístup Andreja Babiša pri vyjednávaniach o vláde od začiatku vyvolával pocit, akoby jeho zámerom ani nebolo zostaviť funkčnú koalíciu, ktorá by mala v parlamente väčšinu.
To, že rokovania vo finále zlyhali, teda ani veľmi neprekvapuje. Babiš pravdepodobne kalkuluje s tým, že nikomu inému sa nepodarí zostaviť vládu a nasledovať budú predčasné voľby, z ktorých vyjde silnejší. Za predpokladu, že Lidovci, TOP 09 a STAN by sa do parlamentu nedostali (čo naznačujú aktuálne prieskumy) a ich prepadnuté hlasy (takmer 15¤%) by sa prerozdelili, je to možné.
Parlament by bol síce menej fragmentovaný, ANO však bude stále potrebovať niekoho „do partie“, lebo je nepravdepodobné, že by Babišovo hnutie disponovalo 101 mandátmi. Andrej Babiš môže teda „makať“ koľko chce, naháňať preferencie, no zároveň bude stále hlavnou a neprekonateľnou prekážkou. Pokus o zostavenie akejkoľvek novej vlády, na čele ktorej by stál trestne stíhaný premiér a ministerstvo vnútra kontrolovalo ANO, je tak vopred odsúdený na úspech. Babišov poker je v skutočnosti kvadratúra kruhu.