Peľová „smršť“ vznikla hlavne kvôli extrémnym skokom v počasí a suchu. Rastliny, predovšetkým stromy, zakvitli naraz a v ovzduší sa tak zrazu ocitlo extrémne množstvo peľu. Keďže dlho nepršalo, peľ sa držal stále vo vzduchu a alergikom sa ťažko dýchalo.
Otepľovanie má aj iné dosahy na zdravie ľudí – napr. kliešte sa zmenou klimatických podmienok v posledných rokoch dostávajú do vyššie položených oblastí, čím sa zväčšuje areál ich rozšírenia. Existuje teda predpoklad, že bude stúpať počet prípadov nakazených kliešťovou encefalitídou či lymskou boreliózou.
Vďaka otepleniu sa k nám z juhu rozšíril aj nenápadný pavúk – pradiarka. Tento jedovatý hmyz číha na ľudí v tráve a jeho jed môže alergikom spôsobiť ťažkosti. To sú len tri z množstva príkladov, ako klimatická zmena v našich zemepisných šírkach vplýva na naše zdravie.
Keďže Slovensko je vnútrozemská krajina a otepľovanie tu prebieha dvojnásobne rýchlejšie ako inde, musíme byť pripravení na to, že podobných nástrah bude na nás číhať čoraz viac. Až keď človek niečo stráca, začne si uvedomovať, že nič nie je samozrejmé. Časom, keď na nás extrémy počasia doľahnú ešte viac, nám možno dôjde, aké výhody prinášal život v miernom pásme.