Súčasný prezident Miguel Díaz-Canel Bermúdez tak vlastne len oficiálne legalizuje to, čo je už po viaceré roky realita. Už v máji oznámila právnička Mariela Castro Espínová, dcéra Raúla Castra, že v reformnom procese, ktorý sa začne v júli, bude presadzovať právo na manželstvo ľudí rovnakého pohlavia.
Ústavu má do konca tohto roku schváliť referendum a podľa niektorých odhadov sa práve v tomto bode očakáva odpor – vychádzajúc z toho, že Kuba je prevažne katolícka. Nemali by sme si však karibské pomery zamieňať s tými stredoeurópskymi: katolicizmus na Kube nikdy nebol hlboko zakorenený, ani v časoch pred revolúciou, a prejavuje oveľa viac splývania s africkými vierami ako s Vatikánom.
Uzákonenie podnikania či decentralizácia výkonnej moci takisto nemôžu naraziť ani na utajovaný odpor. Máločo v poslednom desaťročí zmenilo krajinu viac.
Z novej ústavy vypadáva aj paragraf o „budovaní komunizmu“, čo mnohí vnímajú ako silný symbol. Aj podľa slov Díaza-Canela alebo Mariely Castro je to však skôr znamenie, že Kuba sa pokúša vrátiť k vízii socializmu založeného na autonómnejšom hospodárstve a schopného adaptovať sa na premieňajúce sa podmienky. K takej, z akej pôvodne chcela vychádzať.