Nie preto, že by sme preň starostu rovno upodozrievali zo sympatií k extrémistom. Preto, lebo všetkým extrémistom, ktorých ambíciou nie je len strieľať spoza bučka a skrývať sa pred zákonom, ide práve o to, aby si „ich prítomnosť nikto nevšimol“. Až kým nie je neskoro. Kým sa nedostanú do pozícií, v ktorých budú oni sami písať zákony.
Už dávno nejde iba o o zastrašovanie ako také, ale o privykanie spoločnosti na to, že zastrašovanie všetkých „nenormálnych“ je v jej záujme. Že vlakové hliadky fašistov sú tu iba na to, aby ochraňovali „normálnych“ cestujúcich pred „nenormálnymi“. Že prekrúcanie histórie v prospech vrahov je iba otázkou slobody názoru.
Že neonacisti v parlamente chcú len spravodlivo dozerať na zlodejov a potrimiskárov z ostatných politických strán. A že keď budú na vojenský spôsob organizované oddiely chodiť po školách a ukazovať deťom svoje „bojové umenie“, alebo sa organizovane predvádzať na dedinských púťach, bude to len taká, v podstate nikomu neškodiaca zábava.
Chyba. Nehovoríme tu o záujmových krúžkoch priateľov zbraní a dejepisu, ale o ľuďoch, ktorých spája ideológia a politické ciele. Štát má svoju políciu i železničnú políciu, má i svoju armádu. Ich úlohy sú dané zákonmi. Nemusia fungovať bezchybne a ak zlyhávajú, občania majú plné právo dožadovať sa nápravy. Pripustiť však hru na akési paralelné „občianske“ štruktúry, ktoré majú akože pomáhať tým oficiálnym, je cesta preč z právneho štátu a demokracie.
To nie sú nijakí pomocníci. Nie sú to ani nijakí neškodní čudáci. Chcú nahradiť štát tak, aby si do poslednej možnej chvíle „ich prítomnosť nikto nevšimol“. A aby spoločnosť ako tá príslovečná žaba plávala v čoraz teplejšej vode, spokojná so sebou a nevšímajúca si známky hroziaceho nebezpečenstva. Aby mala pochopenie, nadhľad a nerobila paniku. Až kým sa neuvarí.
Je zaujímavé, že minister obrany napokon nepotreboval žiadnu obsiahlu analýzu z Generálnej prokuratúry na to, aby urobil to, čo mal urobiť hneď na začiatku. Ale v poriadku. Napokon predsa len zakázal profesionálnym vojakom paktovať sa s brancami a podobnými štruktúrami.
Dôležité je, aby takúto cestičku späť k veciam, ktoré sa mali urobiť hneď na začiatku, urobil celý štát. Nielen prokuratúra, ale trebárs aj ministerstvo vnútra, ktoré pokojne zaregistruje spolok, čo deklaruje, že chce okrem iného „pomáhať pri ochrane hraníc“. Ministerstvo, ktoré sa dosiaľ tvári, akoby sa ho zdesenie tej časti spoločnosti, ktorá sa nechce nechať uvariť, netýkalo.
