Britská ekonomika vysiela všemožné signály, že odchod z únie bez dohody by Británia draho zaplatila. Ilúzie, podľa ktorých sa nič nestane, keby sa vzťahy medzi Britániou a EÚ riadili len pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, boli už mnohokrát vyvrátené. Londýn navyše nie je nijako pripravený ani administratívne.
Britská verejnosť sa po skúsenostiach posledných troch rokov začína prikláňať buď k odloženiu, alebo úplnému odmietnutiu brexitu. Po vyhlásení referenda volá i časť politikov, s argumentom, že tentoraz by sa britská verejnosť k vystúpeniu z únie vyjadrovala už na základe faktov, nielen povrchných emócií ako v roku 2016.
Konzervatívna strana však všetko stavila na svoje prežitie. Keď Theresa Mayová hovorí, že nové referendum by ohrozilo sociálnu súdržnosť Británie, hovorí skôr o tom, že by hrozilo definitívne rozdelenie jej strany. Podobného scenára sa obáva i v prípade oddialenia termínu brexitu alebo žiadosti o predĺženie prechodného obdobia. Takéto možnosti by totiž euroskeptické krídlo konzervatívcov považovalo za „zradu brexitu“.
Britská verejnosť sa po skúsenostiach posledných troch rokov začína prikláňať buď k odloženiu, alebo úplnému odmietnutiu brexitu.
Bez konzervatívcov je v Dolnej snemovni britského parlamentu nepriechodné nové referendum, oddialenie odchodu z únie i možnosť zachovania colnej únie s EÚ, čo sú všetko námety, ktoré tento týždeň predložili opoziční labouristi. Väčšina snemovne zároveň tvrdí, že si neželá odchod z únie bez dohody a väčšina minulý týždeň podržala pri hlasovaní o dôvere premiérku Mayovú vo funkcii. Je zrejmé, že váha celého rozhodovania leží predovšetkým na konzervatívcoch, lenže tí sú tými poslednými, kto by chcel vyriecť verdikt, ktorý budú v budúcnosti musieť obhajovať pred voličmi.
Plán B, ktorý premiérka predstavila parlamentu v pondelok, v skutočnosti žiadnym novým plánom nie je. Jej žiadosť, aby sa poslanci najprv vyjadrili k otázke írskej poistky, je bezpredmetná, dokiaľ zmenu tohto plánu neodsúhlasia predstavitelia únie. A tí zatiaľ nejavia nijakú chuť problém írsko-severoírskej hranice otvárať odznova. Mayová sa už raz pokúšala o tejto veci presvedčiť Brusel, pričom mala mandát referenda a volieb. Jej prípadný „nový“ mandát na tom sotva niečo zmení.
Britskí konzervatívci svojimi vnútornými spormi vyvolali procesy, ktoré hrozia Veľkú Britániu bezprecedentne poškodiť. Svoje spory doteraz nevyriešili a Británia sa ocitla presne na tom okraji útesu, ku ktorému sa kedysi prirovnávala alternatíva tvrdého brexitu. Jedinou logikou, ktorú možno v ich terajšom počínaní nájsť, je snaha o to, aby to bola Európska únia, ktorá odmietne Mayovej plán B, a na koho sa bude dať skok do hlbín tvrdého brexitu potom zvaliť.