Keďže nie sú zaťažené žiadnou historickou traumou, nemusíme k našim partnerom z Berlína pristupovať a priori s nedôverou. A je veľký rozdiel, keď slovenskí politici neustále zdôrazňujú, že naším cieľom je byť v jadre EÚ a na druhej strane, keď niekto blúzni o „iliberálnej“ demokracii, či vyvoláva démonov minulosti…
Diplomacia má jemné nástroje, ako dať najavo svoj nesúhlas, resp. svoje sympatie. To, že Merkelová pricestovala na návštevu Bratislavy, kde sa stretla aj s lídrami krajín visegrádskej štvorky a, naopak, nebola v Budapešti, keď Maďarsko pred časom predsedalo tomuto zoskupeniu, je signálom, že Berlín má pozitívny vzťah k Bratislave (čo platí aj v opačnom garde).
Slovensko má veľké šťastie, že naši politici (na rozdiel od našich severných a južných susedov) pristupujú k Nemecku veľmi pragmaticky. S Merkelovou môžeme nesúhlasiť aj ju kritizovať za jej postoj k migračnej kríze či povinným kvótam, no faktom zostáva, že Slovensko je ekonomicky prepojené pupočnou šnúrou s Nemeckom.
Návšteva Angely Merkelovej na Slovensku je o to významnejšia, že je to pravdepodobne jej posledná zahraničná cesta vo funkcii nemeckej kancelárky u nás.
Prínos Merkelovej pre Európu si uvedomíme až v okamihu, keď zo západných metropol nebudú zaznievať jasne vyhranené proeurópske postoje. A to môže byť už čoskoro.