Tentoraz opakovane nesplnil svoju ústavou danú povinnosť, ako člen parlamentu si nepozastavil živnosť. Ešte v ten deň sa však zúrivo pustil do Petra Kresáka z Mostu-Híd, ktorý sa zdržal pri hlasovaní o tomto bode, a tým tiež odobril „bezúhonnosť“ šéfa hnutia OĽaNO.
Ide o obohranú česko-slovenskú platňu, ktorá sa od novembra 1989 sporadicky účelovo spúšťa na starom gramofóne vtedy, keď treba kohosi z iného politického tábora znemožniť. Podstatná časť spisov tajných služieb bola skartovaná, z ich zvyškov sa niekedy dá, inokedy nedá dokázať, či obvinený s ŠtB vedome spolupracoval.
Obyčajne tí, na ktorých po dlhých rokoch fungovania v demokracii ukázali prstom, lebo im zrazu nešli do karát, sa obrátili na súd. Ten zväčša nepotvrdil ich eštebácku minulosť. Ktovie ako sa skončí tento prípad, no hlavné je, že sa o kandidátoch na ústavných sudcov, a teda aj o Kresákovi, bude hlasovať už v utorok.
Absurdné je však na celej záležitosti to, že ju otvoril práve Matovič, ktorý má sústavné problémy s dokazovaním zákonnosti svojho konania. Aj pri najnovších osobných útokoch sa oháňa vyššími morálnymi princípmi. Vraj, pokiaľ ide o Kresákovu odbornosť a morálku, tak je to jedna a nula.
O Matovičových odborných „schopnostiach“ naozaj nik nepochybuje a tie morálne sú takisto nulové. Stačilo by, aby si v rámci pohonu na čarodejníkov pozametal vo vlastnom poslaneckom klube. Aj keď je pravda, že sa Ján Budaj, ktorý má tiež svoj príbeh s ŠtB, o prácu na Ústavnom súde neuchádza.