Je to však veľmi relatívne. Ak tri štvrtiny živnostníkov platia odvody do Sociálnej poisťovne len z minimálneho vymeriavacieho základu, znamená to, že o čo viac dostanú teraz, o to menej uvidia na dôchodku. Aj v tomto prípade platí príslovie, že „Čo Janík zameškal, to Jano nedohoní“.
Tých, čo platia minimálne odvody, možno rozdeliť do troch kategórií. Jedni tak robia z nevedomosti a trestuhodne hazardujú so svojou budúcnosťou. Iní z vypočítavosti – spoliehajú sa na to, že štát im na staré kolená pomôže. Títo „čierni pasažieri“ sociálneho systému vedia, že nejaký minimálny dôchodok predsa len dostanú, lebo sa im naň ostatní poskladajú.
A potom je tu tretia skupina, ktorá si vďaka sivej ekonomike (práca na čierno, obchádzanie daňových zákonov a pod.) dokáže vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu aj na dôchodok, a tak ich odvody ani problémy priebežného, druhého či tretieho piliara nijako netrápia.
Na všetky tri kategórie „minimalistov“ tak doplácajú tí, ktorí poctivo platia dane a odvody (predovšetkým zamestnanci). Aj keď sa hovorí, že jedinou istotou sú smrť a dane, ak by sa takto nezodpovedne správala celá spoločnosť, mali by sme ďalšiu istotu, že dôchodky nebudeme mať takmer žiadne.