Podľa denníka The Guardian však vládne skôr spôsobom: prežiť zo dňa na deň. Ak by toto malo byť vyčerpávajúcim súhrnom práce šéfky konzervatívneho kabinetu, dalo by sa konštatovať, že Mayová je vlastne svojím spôsobom úspešná.
Brexit sa z poľutovaniahodnej chyby mení na spoločnú nočnú moru Spojeného kráľovstva a Európskej únie. Konzervatívna strana nie je o nič jednotnejšia ako v čase referenda, ktoré ju malo podľa predstáv Mayovej predchodcu Davida Camerona zjednotiť. Premiérkin plán vzťahov s úniou v parlamente stroskotal a verejná mienka v Británii sa preklápa na stranu tých, čo by chceli brexit zvrátiť. To ich priamo stavia do opozície ak nie voči Toryovcom, potom minimálne voči Mayovej kabinetu.
Premiérka medzitým navrhuje a potom odkladá termíny hlasovania Dolnej snemovne o brexitových záležitostiach. Poslancov striedavo uisťuje o reálnosti nereálnych požiadaviek, ktoré potom neúspešne predkladá predstaviteľom únie, a striedavo ich straší následkami toho, čo sa stane, ak neprijmú jej plán, ktorý už raz zdrvujúcim pomerom zhodili zo stola. A zostáva.
Konzervatívna strana nie je o nič jednotnejšia ako v čase referenda, ktoré ju malo podľa predstáv Mayovej predchodcu Davida Camerona zjednotiť.
Nové referendum považuje za neprijateľné, pretože by vraj poškodilo (neexistujúci) spoločenský konsenzus. Myšlienku na nové voľby nepripúšťa. Napokon jedny už vyvolala a tie pre ňu dopadli tak, že ledva zachránila svoju vládu za cenu koalície so severoírskymi unionistami. Nedávno, v jednom z tých prípadov, keď bolo treba prežiť zo dňa na deň, snemovni sľúbila, že ona už konzervatívcov do ďalších volieb určite nepovedie.
Najnovšie parlamentu prisľúbila, že ak ani v odloženom marcovom hlasovaní – necelé tri týždne pred plánovaným spustením brexitu 29. marca – neprejde jej plán, poslanci budú môcť hlasovať o prípadnom odsunutí dátumu na neskôr.
Ak by Mayová mala dlhodobý plán, bolo by možné pýtať sa, čo si od takého odkladu konkrétne sľubuje ona. Na írskej poistke, ktorá má zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi členom EÚ Írskom a postbrexitovým Severným Írskom a ktorá toľko irituje zástancov brexitovej tvrdej línie v jadre Mayovej strany, sa dovtedy z ich pohľadu nezmení nič podstatné. Nové referendum Mayová naďalej vylučuje.
Nazerané skepticky, ak niekto nedokáže presvedčiť parlament o pláne, ktorý bol dohodnutý spolu s úniou, a nedokáže ani prísť s nijakým takým novým plánom, ktorý by uspokojil úniu i domácu scénu zároveň, odklad bez možnosti zvrátiť celý proces zaváňa akurát tým, že Británia skrátka nie je pripravená na odchod bez dohody a vláda by využila čas na prípravy. Čo je možno o trochu lepšie ako chaos, ale stále stokrát horšie, ako boli sľuby o bezbolestnom rozvode s úniou.
Problém je, že Mayovej vládu nakoniec aj tak roztrhajú v zuboch z jednej strany tí, čo považujú odklad za zradu brexitu, z druhej strany tí, čo žiadajú, aby sa obyvateľstvo Spojeného kráľovstva vyjadrilo znovu. A to sa už za úspech nebude dať považovať ani náhodou.