Auto sa dá aspoň zastaviť, šofér môže narátať do desať a potom sa rozhodnúť, ako ďalej. Lenže ekonomika štátu nie je auto, ale loď.
Obrovská loď plná pasažierov, ktorá sa len tak ľahko v plnej rýchlosti nezastaví iba preto, aby sa kapitán nadýchal čerstvého vzduchu a pouvažoval, čo vlastne chce. Ešte šťastie, že Andrej Danko nie je naozajstným kapitánom. Armády, ekonomiky, ba ani len výťahu. Čo však neznamená, že to neskúša.
„Balíček“, s ktorým koncom minulého týždňa odrazu prišiel predseda Národnej rady a SNS v jednej osobe, na prvý pohľad zapadá do zoznamu iných podobných balíčkov. Niektoré návrhy môžu byť ako také užitočné, niektoré sú logické, iné sú evidentnými experimentmi a ďalšie zasa priehľadnými ťahákmi pre vybrané skupiny voličov. Niektoré z nich pritom môžu zapadať i do viacerých kategórií naraz.
Danko reaguje na vývoj preferencií, ktoré nenaznačujú, že by jeho vyššie ambície nad rámec toho, k čomu sa už dostal doteraz, mali šancu na úspech.
O „balíčkoch“ ako nástroji robenia politiky si môžeme myslieť, čo chceme. Pre niekoho sú len súborom populistických výkrikov, ktoré majú suplovať neexistujúcu konzistentnú sociálnu a ekonomickú stratégiu vlády. Pre ďalšieho sú skrz-naskrz škodlivé, pretože sú vraj iba mrhaním peňazí. Pre iného sú zasa odmenou pre ľudí za zdravý ekonomický vývoj štátu ako celku. A tak ďalej.
Jedno však dosiaľ spĺňali, a na tom sa napriek všetkej kritike, ktorú za ne utŕžil Smer, čo s nimi prichádzal ako prvý, nič nemenilo: neohrozovali stabilitu verejných financií. A keby sa na túto vládu mala zosypať všetka kritika sveta, sotva sa bude môcť týkať vývoja verejných financií – aspoň, ak by to mala byť opodstatnená kritika.
Šéf SNS reaguje na vývoj preferencií, ktoré nenaznačujú, že by jeho prípadné vyššie ambície nad rámec toho, k čomu sa už dostal doteraz, mali azda šancu na úspech. Navyše, práve prebiehajúce prezidentské voľby upriamujú pozornosť nemalej časti jeho vlastného potenciálneho publika na iné bizarné pseudonárodovecké postavičky a projekty.
Skrátka, SNS sa s ním dostala opäť do parlamentu, dokonca do vlády, tým sa to však skončilo a zdá sa, že ďalej to už nezájde. Danko potrebuje strhávať na seba pozornosť. Áno, v tomto prípade to robí aspoň pozitívnejším spôsobom, ako detinským bozkávaním výložiek či nebezpečným spochybňovaním orientácie Slovenska.
Jednotlivé nápady majú nepochybne i svoje ratio. O nich však bude užitočné baviť sa oddelene a racionálne. Nie tak, že Danko zavelí, a keď sa mu financmajstri snažia vysvetliť, že by balíček ako celok poškodil štát, pustí sa ešte i do nich. Hlavný problém nie je v návrhoch, ale v navrhovateľovi. Takí majú vo zvyku meniť vyhliadkové plavby na nočné mory a cesty do práce na poistné udalosti.